Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1985

Page: 71
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1985/0159
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
71

Jedným z príkladov dobrého zvládnutia via-
cerých horizontov vertikálnej plochy je vitráž
v priestore schodišťa ONV v Liptovskom Miku-
láši od Ester Šimerovej-Martinčekovej (Spoje-
nými silami, 1962). Kompozícia, heroizujúca
pracovný námět, je ucelená, plošná, napriek
značnej výške viacerých horizontov jednotná.
Vo farebnom rozvrhu vychádza zo zjednocujú-
ceho ústredného motivu.
Príkladom dósledného rešpektovania výtvar-
ných princípov Specifických pre monumentál-
no-dekoratívne dielo je vitráž na čelnej stene
administratívnej budovy CHZJD v Bratislavě
od Jozefa Nemca z roku 1973. Autor obsahovo
vychádzal z prezentácie produkcie podniku a
jej celospoločenského významu. Umiestnenie
nad vchodom umožňuje z exteriéru aj interiéru
vnímať celú mozaikovú plochu. Kompozícia je
dostředná, monumentálně poňatá, sústredená
najmä na farebný efekt, plné sa uplatňujúci
v interiéri přemyšleným kompozičným rozvr-
hom chladných — modrých a zelených tónov
a teplého koloritu — červenej a žltej.
V sedemdesiatych rokoch obohatili výtvarné
výsledky nové tvořivé přístupy, umocňuj úce
úlohu kompozície vitráže v exteriérovom póso-
bení architektúry. Ako příklad dvoch odlišných
riešení možno uviesť vitráž od Dušana Kuzmu
pre Štátnu spořitelnu v Bratislavě z roku 1973
a vitráže Alexandra Mlynarčíka v Bulharskej
vinárni v Bratislavě z toho istého roku.
Základná koncepcia vitráží od Alexandra
Mlynarčíka bola determinovaná historickým
rázom architektúry i požiadavkou symbolizovať
v diele bulharský národný prvok. Vitráže sa
vyrovnali s týmito nárokmi úspěšným kompro-
misem — vo farebnom rozvrhu malby na skle
i v principe, ktorým sa sklovina uplatňuje na
vonkajšej fasádě. Tvarovanie skloviny do krúte-
ných „bucní“, aktualizujúce středověký sklářsky
technologický postup, harmonizovalo s historic-
kým rázom stavby. Autor použil v týchto čas-
tiach princip zatavenia zlata, ktorý zvnútra ne-
ohrožoval priesvitnosť a zelenkavú farebnosť
skla. V pohlade z exteriéru dominovala vitráž
žiarivým nepriehladným zlatým povrchom,
vhodné zapadajúcim do historického stavebného
celku.

Popři monumentálno-dekoratívnom dotvoření
profánnej architektúry uplatňuje sa vitráž v sú-
časnosti naďalej pri obnově kostolnej architek-
túry, kde je však viazaná historickým slohom
stavby a náboženskou ikonografiou. Uvedené
väzby nevylučuj ú výrazové prostriedky adek-
vátně súčasnosti, využívajúc jej technologické
vymoženosti a rešpektujúce požiadavku harmo-
nie s historickým objektom.
Výrazným obohatením monumentálno-deko-
ratívnej tvorby v oblasti vitráže je výtvarné
doriešenie kostola v Zelenci pri Trnavě od Vin-
centa Hložníka z roku 1973. Výtvarné hodnoty
kompozície boli umocněné precíznou prácou
uměleckého remeselníka, ktorý tu hlboko pre-
nikol do záměru výtvarníka a do špecifiky jeho
výrazových prostriedkov.12
El grecovsky vizionářská sklená kompozícia
je založená na vertikálnem, barokovo dynamic-
kom pohybe postáv, umocnenom v kresbe sen-
zitívnou kaligrafickou líniou. Umělecká hodnota
a sugestívny dojem, ktorý dielo vyvolává, spo-
čívajú najmä vo využití účinku farebnej exal-
tácie, ktorá vychádza z tradičného farebného
rozvrhu historickej vitráže a zachovává tri zá-
kladné (v středověku symbolické) farby — mod-
rú, červenú a zlatožltú v kombinácii s bielou
sklovinou. Pre výtvarnú hodnotu návrhu i kva-
litu remeselného vyhotovenia možno považovat
mozaikové farebné okná v Zelenci pri Trnavě
za jeden z vrcholov povojnovej tvorby na Slo-
vensku.
Nový, netradičný koncept vitráže, v ktorom
sa asymetrický rozvrh nosnej konštrukcie v za-
členění do kompozície stává esteticky významo-
vým, prináša vo svojej tvorbě Mikuláš Klim-
čák. Z realizovaných práč mala podnětný vý-
znam výtvarná výzdoba OÚNZ v Revúcej
z roku 1957. Figurálny motiv, redukovaný na
symbol, je umiestnený v nepravidelných po-
liach kovověj konštrukcie a tvoří farebný kon-
trast voči negativným častiam, vyplněným či-
rým sklom.
Podnetnosf Klimčákovho riešenia nespočívá
len v asymetrickom rozvrhu plochy nosnou
konštrukciou, ale aj v použití otvorenej štruktu-
rálnej formy, striedajúcej farebný motiv, sklá-
daný z mozaikových častí, s čirou sklovinou,
loading ...