DOI Artikel:
Veselý, Marian: Slovenské knižné umenie a ilustrácia 1948-1985
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0079
75
tvorbě odrazilo vzíahom k technike dřevorytu
a linorytu. Zo stránky literárnych předloh
upřednostňoval diela, ktorých obsah poskytoval
podklad na hlbšie etické, íilozofické úvahy, kto-
rých sa umelec usiloval výtvarné zmocnit.^ O.
Dubay (1919) sa ako ilustrátor prejavuje viac-
-menej příležitostné, pričom v niekolkých ilus-
trovaných knihách uvádza hlavně stránky vý-
tvarných stánovísk svojho grafického i ilustrač-
ného prejavu. Je to rozpätie od civilisticky lyri-
zujúcej kompozície cez poměrně sústavný záu-
jem o využívanie optických efektov až po kla-
sický kontrast čierno-bielej grafiky motivova-
né j vecnejšie závaznějším vzfahom k téme.^
Spomedzi grafikov tejto vývinovej vrstvy v ob-
lasti ilustračněj tvorby najhlbšie zakořenil J. Ba-
láž (1923). Ilustrovat začal v období převahy li-
terárnej produkcie epického charakteru, preto
jeho prvé knižné ilustrácie sú založené na roz-
právačsky žánrovom zobrazovacom přístupe.^
Postupné sa prehlbuje cit ilustrátora pre vnútor-
ný obsah diela, čo sa odráža v adekvátnom lyri-
zujúcom výraze zatiaf ešte stále žánrovo kompo-
novaných ilustrácií dósledne sprevádzajúcich
text.67 V dalších prácach pokračuje odklon
od epického přístupu cez sklon k lyriz-
mu, k volnějším výtvarným reakciám na
text. Prehíbená výtvarná transpozícia ob-
sahu nestavia na situačnom detaile, ale
na výtvarných představách vyplývajúcich
z myšlienkového jadra diela. Narába so zhuš-
těním, zjednodušením dynamických kompozícií,
so symbolickou funkciou na obsah viazaných
atribútov, náznakov, skratiek, čoho výsledkom
sú sumárnejšie kompozície.^ ,,Umelec pozorné
vniká do psychologicky laděných textov, do ich
podstaty a stavby. Záleží mu o vela viac na dru-
hom dejovom pláne, na obsahu a prúde spo-
mienok, vnútorných konfrontácií, otázok, ktoré
si postavy kladů a riešia. Nevychádza vždy
v zhode s autorom zo základnej situácie, z kto-
rej sa potom vyděluje ten sekundárný prúd:
s oblubou dává přednost duchovným a citovým
prúdeniam, a to z něho robí predovšetkým ilus-
trátora psychologických námetov".^
Pri analýze ilustračnej tvorby určitého časo-
vého úseku sa ukazuje, že stupeň jej rozvitosti,
ciele, záměry a možnosti bolí v priamej závislos-
Oresí DMbatf, iÍMsirácia 2 řcmhi/.' V. Mmáč, Gewerácia,
7974. Foío M. Vese%
ti od programu a zamerania celej výtvarnej a
knižnéj kultúry. Je pochopitelné, a tento vztah
to len potvrdzuje, že s upřednostněním myšlie-
nok ludovosti nastal rozmach znovuobjavovania
ludovej tradicie. Takisto s príchodom nových
tvořivých sil a nových výtvarných a edičných
programov došlo aj v ilustračnej tvorbě k sna-
hám o nové koncepcie. Od přelomu pätdesiatych
a šesťdesiatych rokov významné rozširujú okruh
výtvarných spolupracovníkov vydavatelstiev
absolventi Vysokej školy výtvarných umění,
z ktorých najma špecialisti z Hložníkovej školy
vnášajú výrazné impulzy v úsilí o krásnu knihu.
Decénium od prvej polovice šesťdesiatych do
tvorbě odrazilo vzíahom k technike dřevorytu
a linorytu. Zo stránky literárnych předloh
upřednostňoval diela, ktorých obsah poskytoval
podklad na hlbšie etické, íilozofické úvahy, kto-
rých sa umelec usiloval výtvarné zmocnit.^ O.
Dubay (1919) sa ako ilustrátor prejavuje viac-
-menej příležitostné, pričom v niekolkých ilus-
trovaných knihách uvádza hlavně stránky vý-
tvarných stánovísk svojho grafického i ilustrač-
ného prejavu. Je to rozpätie od civilisticky lyri-
zujúcej kompozície cez poměrně sústavný záu-
jem o využívanie optických efektov až po kla-
sický kontrast čierno-bielej grafiky motivova-
né j vecnejšie závaznějším vzfahom k téme.^
Spomedzi grafikov tejto vývinovej vrstvy v ob-
lasti ilustračněj tvorby najhlbšie zakořenil J. Ba-
láž (1923). Ilustrovat začal v období převahy li-
terárnej produkcie epického charakteru, preto
jeho prvé knižné ilustrácie sú založené na roz-
právačsky žánrovom zobrazovacom přístupe.^
Postupné sa prehlbuje cit ilustrátora pre vnútor-
ný obsah diela, čo sa odráža v adekvátnom lyri-
zujúcom výraze zatiaf ešte stále žánrovo kompo-
novaných ilustrácií dósledne sprevádzajúcich
text.67 V dalších prácach pokračuje odklon
od epického přístupu cez sklon k lyriz-
mu, k volnějším výtvarným reakciám na
text. Prehíbená výtvarná transpozícia ob-
sahu nestavia na situačnom detaile, ale
na výtvarných představách vyplývajúcich
z myšlienkového jadra diela. Narába so zhuš-
těním, zjednodušením dynamických kompozícií,
so symbolickou funkciou na obsah viazaných
atribútov, náznakov, skratiek, čoho výsledkom
sú sumárnejšie kompozície.^ ,,Umelec pozorné
vniká do psychologicky laděných textov, do ich
podstaty a stavby. Záleží mu o vela viac na dru-
hom dejovom pláne, na obsahu a prúde spo-
mienok, vnútorných konfrontácií, otázok, ktoré
si postavy kladů a riešia. Nevychádza vždy
v zhode s autorom zo základnej situácie, z kto-
rej sa potom vyděluje ten sekundárný prúd:
s oblubou dává přednost duchovným a citovým
prúdeniam, a to z něho robí predovšetkým ilus-
trátora psychologických námetov".^
Pri analýze ilustračnej tvorby určitého časo-
vého úseku sa ukazuje, že stupeň jej rozvitosti,
ciele, záměry a možnosti bolí v priamej závislos-
Oresí DMbatf, iÍMsirácia 2 řcmhi/.' V. Mmáč, Gewerácia,
7974. Foío M. Vese%
ti od programu a zamerania celej výtvarnej a
knižnéj kultúry. Je pochopitelné, a tento vztah
to len potvrdzuje, že s upřednostněním myšlie-
nok ludovosti nastal rozmach znovuobjavovania
ludovej tradicie. Takisto s príchodom nových
tvořivých sil a nových výtvarných a edičných
programov došlo aj v ilustračnej tvorbě k sna-
hám o nové koncepcie. Od přelomu pätdesiatych
a šesťdesiatych rokov významné rozširujú okruh
výtvarných spolupracovníkov vydavatelstiev
absolventi Vysokej školy výtvarných umění,
z ktorých najma špecialisti z Hložníkovej školy
vnášajú výrazné impulzy v úsilí o krásnu knihu.
Decénium od prvej polovice šesťdesiatych do