Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1987

Page: 76
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1987/0080
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
76



Ján. Lebiš, iiíísirdcia ^ LniTn/; J. La Fontaine, BájLí/,
J965. Foío M. VeseÍT/
prvej polovice sedemdesiatych rokov prináša
novů vlnu záujmu o problematiku Slovenského
národného povstania. Novů čo do koncepčných
tvořivých prístupov, i zo stránky autorského
zastúpenia. Popři skúsených a stále aktívnych
spisovatel'och a výtvarníkoch nastupujú, a prá-
vě na témě SNP sa osvědčuj ú, mladšie tvořivé
sily. Mění sa aj register žánrov s fažiskom na
veikoryso rozvrhnutých historických románoch.
Analogicky aj výtvarná oblast dává k dispozícii
podstatné širší tvořivý potenciál a spolu s tým
aj diferencovanejšie ilustrátorské prejavy. Me-
dzi nastupujúcimi výtvarnými spolupracovník-
mi sa stále častéjšie vyskytujú ilustrátoři —
špecialisti, pre ktorých činnost v knižnej tvorbě
nie je příležitostným záujmom, ale cielavedo-

mým uměleckým programom. Už na prahu
tohto obdobia uviedol sa jeden z nich, Ján Lebiš
(1931), a to hněď s takými významnými výtvar-
nými príležitostami, aké poskytli diela R. Jašíka
a J. Hečku.70 Lebiš tu predbežne zotrval na za-
užívaných ilustrátorských postupoch tohto ob-
dobia, parafrázujúc kulminačné pasáže příběhu
formou žánrových výjavov, aplikuj úcich typy
postáv v duchu kresliarskych portrétnych štúdií.
Avšak už v najbližšej prácf i rozvinul ilustřačný
přejav blízky svojej vol'nej graf icke j tvorbě, kto-
rého základom sa stala pre ďalšiu ilustračnú
tvorbu charakteristická typológia postáv. Ako
výtvarník so zmyslom pre sociálně súradnice ob-
sahu výtvarných prác,^ aj v ilustračnej tvorbě
uplatňuje přejav založený na organickéj súhre
ideovo-funkčných a výtvarno-výrazových as-
pektov. Preto jeho práce aj pri vyhranenej de-
korativně j štylizácii nepostrádajú výrazný myš-
lienkový náboj adekvátny literárnemu zdrojů
inšpirácie. Autor, podobné ako váčšina umelcov
Hložníkovej školy, tak v ilustračnej, ako aj vo
voïnej grafickej tvorbě sledoval analogické
ciele, preto jeho grafické listy nepostrádali myš-
lienkový obsah, a zasa ilustrácie popři obsaho-
vom kontexte s literárnym pendantom nepo-
strádali výtvarné kultivovanú formu podania.
Jednotlivé ilustrativně kompozície sú výtvarnou
reakciou na charakter celku, na podstatu obsa-
hu. Umožňuje to vysoký stupeň dekoratívnej
štylizácie, originálna typológia, volba atribútov
a symbolika.^
Představitelům snáh o nekonvenčný přejav
v ilustračnej tvorbě obdobia od šesfdesiatych
rokov je ďalší příslušník Hložníkovej školy,
Albín Brunovský (1935), reprezentujúci imagi-
natívnu polohu prejavu. Krátké obdobie preko-
návania závislosti od učitelovho vplyvu odrá-
žajú práce k dielam J. Stachu, M. Válka, J. Kos-
tru, V. Tendriakova z rokov 1959—1960.^ Hla-
danie vlastněj cesty charakterizovala svoj rázná
typológia postáv, věcí, artefaktov a celého pro-
stredia rozprávkového světa Brunovského ilus-
trácií. Brunovský je ilustrátor s relativné vol-
ným vzfahom k literárnej predlohe. Jeho ambí-
ciou je autonómna výtvarná parafráza obsahu
literárneho diela, skór interpretácia vlastných
výtvarných predstáv inšpirovaných obsahom,
loading ...