DOI article:
Glocková, Barbora: Nástenná výzdoba arcibiskupskej kaplnky v Ostrihome skúmaná v nových vztʹahoch k umeniu talianskeho trecenta
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.52506#0064
umělecké diela, ktoré niekedy podstatné predur-
čia aj podobu malby dvorských maliarov.2 Z fon-
du nástěnných malieb na území vtedajšieho
Uhorska dnes existuje už len pár príkladov. Lep-
šíc je zastúpená knižná malba, ktorá má značnú
výpovednú schopnost nielen o maliarskom štý-
le iluminácie a prevažujúcom talianskom vply-
ve v umění v istom časovom období, dokumen-
tovanou! vďaka archívnej povahe uměleckého
materiálu, ale dokládá aj přítomnost konkrétné-
ho mecéna, čím otvára aj nové možnosti ich im-
portu k nám. Spomínaná nová vlna italianizmov
je identifikovatelná aj v rukopisoch budínskeho
dvora, najmä v miniaturách biblie Demetera
Nekcseia a neskor dokončeného anjouovského
Legendária,3 ktoré vychádzajú z knižnej malby
Emilie - z boloňských dielní, zásobujúcich ilu-
minovanými kódexami aj strednú Európu. Niek-
torí majstri uvedeného okruhu dlhodobejšie pů-
sobili v Zaalpí, ako sa to udialo v druhom decé-
niu 14. storočiav rakúskom kláštere sv. Floriána
v Linzi.4 Kontakt s boloňskými dielňami, čiže
s vtedajším uměním Emilie, mohli sprostredko-
vať konkrétní uhorskí klerici, študujúci církevně
právo na bolonskej univerzitě a pósobiaci aj
v důležitých funkciách rétorov, ktorí sa neraz
ocitli v postavení mecéna/
V Ostrihome - cirkevnom centre Uhorska -
sa odehrávali živé kultúrne výměny s Talian-
skom a vznikali pozoruhodné umělecké diela,
akým nepochybné bola výzdoba arcibiskupské)
kap Inky. Ostrihom mal v prvej polovici 14 sto-
ročia rovnocenné postaveme s Budínom, kam
boloužr. 1256 přenesené královské sídlo. V čase
předpokládaného vzniku kaplnky v druhej štvr-
tine 14. storočia bol arcibiskupům Csánad Te-
legdi, ktorý po štúdiách práva na padovskej uni-
verzitě posobil od r. 1318 vo funkcii comes ca-
pellcie regiae. Čiže sám arcibiskup poznal aj
uinenie horného Talianska a v Ostrihome určité
nechýbali ani klerici študujúci v Boloni, či osob-
nosti zaujímajúce sa o talianske diela, zvyšujú-
ce prestiž súkromnej knižnice. Známy je ostři-
homský prepošt Miklós Vásári, uhorský amba-
sador v Avignone, ktorý si dal vyhotovit v bo-
loňských dielňach dva významé rukopisy.6
62