DOI article:
Glocková, Barbora: Nástenná výzdoba arcibiskupskej kaplnky v Ostrihome skúmaná v nových vztʹahoch k umeniu talianskeho trecenta
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.52506#0067
diácie cez dvorské prostredie Neapola. Takže sa
vlastně nevymykajú z tradičných a ověřených
odkazov na dobové umělecké centra, které však
ani zdaleka neboli jedinými prosperujúcimi a ex-
pandujúcimi do krajin strednej Európy. Nemož-
no vynechat aj umenie Emilie a Vitaleho da Bo-
logna (ktorý sa zjavil už v tridsiatych rokoch 14.
storočia a okolo r. 1350 pósobil v Udine, kde
podmienil vznik friulskej malby), ani na padov-
skú malbu s Giustom d’Menabuom a zakla-
datelem domácej školy - Guarientom, ani na
umenie Benátská. S ostřihomskou nástěnnou
výzdobou sa však dostáváme ešte na začiatok
trecenta, k prvým reakciám talianskeho umenia
na Giottovu malbu - k výnimočnej, tzv. rimin-
skej škole.18 (Po svojom vzniku okolo r. 1300 je
v trefo m a štvrtom decéniu na vrchole, no o jej
popredných predstaviteloch už před polovicou
14. storočia nemáme žiadne stopy a záznamy
a vzápátí jej úlohu v regióne supluje produkcia
boloňských majstrov).19 Možno aj vzhladom na
svoju krátkodobosť nebola v kontexte recepcie
italianizmov v stredoeurópskom umění 14. sto-
ročia primerane doceněná.
Nálezový stav nástennej výzdoby arcibiskup-
ské] kaplnky, realizovanej technikou al secco, bol
v rumoviskách paláca výsostné nepriaznivý, lebo
utrpěli najmä horné vrstvy dochovanej vlastnej
malby (strata malby inkarnátov a na váčšine
miest nečitatelnosť maliarskeho podania drapé-
rie). Fyziognomie, predovšetkým apoštolov,
[Obr. 1-4] však dostatečné „vypovedali“ o pozo-
ruhodné] umeleckej úrovni majstra. Poprsia apoš-
tolov pravidelné rozmiestnené po stranách ka-
plnky sú vložené do kvadrilóbov z bielej pásky.
Na bočných stěnách lodě, v dvojici slepých po-
loblúkových nik, páska pokračuje a opisuje jej
tvar. Na západnej straně bez nik páska prechá-
dza do pravoúhlého rámovania světlého pozadia.
Pod kvadrilóbmi je namalovaný priebežný hori-
zontálny ornametálny pás kosmatského vzoru,
pod kterým je spodobená fiktívna tkanina bor-
dovej farby, rytmicky zachytená o okraj lemu
kosmatskej dekorácie tak, že vytvára nariasne-
4. Ostrihom, detail nástennej výzdoby na severnej stene lodě
arcibiskupskej kaplnky: apoštol
nia plynúce v niekolkých záhyboch od bodu pri -
chytenia smerom dolu, zatial čo hoře sa látka
v uvolnění prehýba a odhaluje svoj biely podši-
tý rub. Pás bývá fiktivně podopretý aj perspek-
tivné zobrazenými, vystupujúcimi konzolami. Na
neurčitom bordovom pozadí kvadrilóbov sú
spodobené polpostavy mladých bezbradých
a postarších bielobradých apoštolov s plastic-
kým nimbom v záhlaví, s pravidelné rozmiest-
nenými lúcmi vtláčanými do vlhkej omietky. Ich
mohutnejšie plnoplastické korpusy obopína lah-
ká tkanina plášťa, traktovaná do drobných jem-
ných záhybov, pozorovatelných v ich kaligrafic-
kých negativných odtlačkoch zmčenej farebnej
vrstvy. V rukách s příznačné dlhými štíhlými
prstami (tenkou linkou naznačené vykrojeme
65
vlastně nevymykajú z tradičných a ověřených
odkazov na dobové umělecké centra, které však
ani zdaleka neboli jedinými prosperujúcimi a ex-
pandujúcimi do krajin strednej Európy. Nemož-
no vynechat aj umenie Emilie a Vitaleho da Bo-
logna (ktorý sa zjavil už v tridsiatych rokoch 14.
storočia a okolo r. 1350 pósobil v Udine, kde
podmienil vznik friulskej malby), ani na padov-
skú malbu s Giustom d’Menabuom a zakla-
datelem domácej školy - Guarientom, ani na
umenie Benátská. S ostřihomskou nástěnnou
výzdobou sa však dostáváme ešte na začiatok
trecenta, k prvým reakciám talianskeho umenia
na Giottovu malbu - k výnimočnej, tzv. rimin-
skej škole.18 (Po svojom vzniku okolo r. 1300 je
v trefo m a štvrtom decéniu na vrchole, no o jej
popredných predstaviteloch už před polovicou
14. storočia nemáme žiadne stopy a záznamy
a vzápátí jej úlohu v regióne supluje produkcia
boloňských majstrov).19 Možno aj vzhladom na
svoju krátkodobosť nebola v kontexte recepcie
italianizmov v stredoeurópskom umění 14. sto-
ročia primerane doceněná.
Nálezový stav nástennej výzdoby arcibiskup-
ské] kaplnky, realizovanej technikou al secco, bol
v rumoviskách paláca výsostné nepriaznivý, lebo
utrpěli najmä horné vrstvy dochovanej vlastnej
malby (strata malby inkarnátov a na váčšine
miest nečitatelnosť maliarskeho podania drapé-
rie). Fyziognomie, predovšetkým apoštolov,
[Obr. 1-4] však dostatečné „vypovedali“ o pozo-
ruhodné] umeleckej úrovni majstra. Poprsia apoš-
tolov pravidelné rozmiestnené po stranách ka-
plnky sú vložené do kvadrilóbov z bielej pásky.
Na bočných stěnách lodě, v dvojici slepých po-
loblúkových nik, páska pokračuje a opisuje jej
tvar. Na západnej straně bez nik páska prechá-
dza do pravoúhlého rámovania světlého pozadia.
Pod kvadrilóbmi je namalovaný priebežný hori-
zontálny ornametálny pás kosmatského vzoru,
pod kterým je spodobená fiktívna tkanina bor-
dovej farby, rytmicky zachytená o okraj lemu
kosmatskej dekorácie tak, že vytvára nariasne-
4. Ostrihom, detail nástennej výzdoby na severnej stene lodě
arcibiskupskej kaplnky: apoštol
nia plynúce v niekolkých záhyboch od bodu pri -
chytenia smerom dolu, zatial čo hoře sa látka
v uvolnění prehýba a odhaluje svoj biely podši-
tý rub. Pás bývá fiktivně podopretý aj perspek-
tivné zobrazenými, vystupujúcimi konzolami. Na
neurčitom bordovom pozadí kvadrilóbov sú
spodobené polpostavy mladých bezbradých
a postarších bielobradých apoštolov s plastic-
kým nimbom v záhlaví, s pravidelné rozmiest-
nenými lúcmi vtláčanými do vlhkej omietky. Ich
mohutnejšie plnoplastické korpusy obopína lah-
ká tkanina plášťa, traktovaná do drobných jem-
ných záhybov, pozorovatelných v ich kaligrafic-
kých negativných odtlačkoch zmčenej farebnej
vrstvy. V rukách s příznačné dlhými štíhlými
prstami (tenkou linkou naznačené vykrojeme
65