Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (32.2000)

3. -Ostrihom, detail nástennej výzdoby na severnej stene lodě
arcibiskupskej kaplnky: apoštol

a rámcovo datuje výzdobu v kontexte tálianske-
ho umenia před morom r. 1348. Myslím, že opod-
statněně vylučuje možnost’ spájať uměnie ano-
nymného umelca s tvorbou Niccolu di Tomma-
sa, představenu Tiborom Gerevichom (1938)
a dává ho do súvisu so sienským okruhom a ma-
liarskym prejavom Ambrogia Lorenzettiho.10
Pár rokov po objave výzdoby publikoval Ti-
bor Gerevich uvedenu hypotézu o vztahu ostri-
homskej malby k dielu Niccolu di Tommasa,
pósobiaceho v sedemdesiatych rokoch na nea-
polskom dvore (čím sa zvýšila aj pradepodob-
nosť jeho osobnej přítomnosti v Ostrihome),

a medzi prvými upozornil na afinitu malby
k výzdobě v Sazdiciach.11 Tento názor zdielal aj
László Gerevich, ktorý sa vyjádřil na taliansko-
maďarskom kolokviu ,, Gli Angioini di Napoli e
di Ungheria “ k štýlovej příbuznosti študovanej
výzdoby s oltárom sv. Antona Opáta a taber-
nákulom z Casaluce Niccolu di Tommasa, do-
končeným v Neapole.12 Spomenul aj závěry Fer-
dinanda Bolognu, uznávanej talianskej autority
na pode znalectva, podlá ktorého je ostřihomská
výzdoba príležitosťou jasnejšie formulovat' vzta-
hy neapolskej a uhorskej malby 14. storočia.13
S jeho názorom sa na konci sedemdesiatych ro-
kov čiastočne stotožnila aj polská bádatelka
Ewa Sniežynska-Stolot, ktorá ich dává do okru-
hu toskánskej malby a dokládá ich štýlovú pří-
buznost s freskami v Niepolomiciach, ktoré by
mali tiež byť dielom vagantného Toskánca.14
Kolektiv českých autorov uvažoval skór o pří-
buznosti k výzdobě Giovanniho da Milano vo
Viboldone pri Miláne ako nad štýlovou blízkos-
ťou k dielu Tommasa.15 Širší vplyv florentsko-
sienskej malby s možnou konkretizáciou na
malbu Tommasovu, ako aj podněty z dvorského
umenia Neapola pripúšťal Milan Togner,16 ktorý
na ich šírenie a rozpoznáme poukazoval pri saz-
dických malbách a identifikoval ich aj pri reali-
zácii plešiveckej malby, či niepolomickej výzdo-
by. Gerhardt Schmidt na konferenci! o kultúmom
priestore medzi Alpami, Panóniou a Adnatikom,
v sumarizujúcej štúdii o recepcii umenia talian-
skeho trecenta v zaalpskom prostředí, samozřej-
mé nezabudol ani na arcibiskupská kaplnku, no
výraznejšie nekoriguje úsudok Márie Prokopp,
ktorý vlastně přijal a potvrdil tak štýlové příbuz-
nosti malby s uměním Ambrogia Lorenzettiho
a tiež Vitaleho da Bologna.17
Názorová diskrepancia o póvode maliarske-
ho štýlu majstra ostrihomskej kaplnky sa viac-
menej ustálila na dvoch možných interpretáciach,
súvisiacich s toskánským trecentom, a osciluje
medzi ich štýlovou afinitou k malbě Sienčana
Ambrogia Lorenzettiho a dielu Florenťana Nic-
colu di Tommasa, uvažujúc aj o spósobe ich me-

64