DOI issue:
Nr. 1
DOI article:Hrdina, Miroslaw: [Rezension von: Jan Michl, Tak nám pýr forma sleduje funkci]
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.52804#0080
príkladov vynikajúcich výrobkov. Velká výstava prie-
myslu všetkých národov v Londýne v roku 1851 stimu-
lovala anglických reformátorův designu k myšlienke
vitálneho spojenia umeleckopriemyselných škol
s umelecko-priemyslovými múzeami, ktoré mali byť
zdrojmi inšpirácie pre študentov. Hnutie funkciona-
lizmu toto spojenie radikálně narušilo. Svoju pedago-
giku designu založilo na odmietnutí osvojovania si
vzorových riešení, funcionalistický dizajnér mal predsa
odhalovat’ objektivně formy zodpovedajúce moder-
ne) době. Funkcionalistické vyučovanie prebiehalo bez
príkladov, bolo bezpříkladné. Skutočnosťou sa však
stalo, že čím viac sa funkcionalisti snažili odpútať od
tradičných konvencií, tým viac sa stávali otrokmi
vlastnej štylistickej konvencie. Jan Michl dúfa, že kri-
tika funkcionalizmu móže dať šancu znovu obnovit’
bývalé živé spojenie medzi školou a múzeom. Od di-
zajnérov by to vyžadovalo prehodnotenie predo-
všetkým pojmu originalita a ustúpenie z pozície prís-
nej umeleckej autonomie. Múzeá by potom mohli zís-
kat’ tak potrebnú vazbu na sféru dizajnérskej praxe,
ktorá by tak obohatila ich historické a muzeálně bá-
dania.
Piaty text LWČ? design jako redesign (Úvaha o jedné
přehlížené stránce chápání a vyučování designu) vyšiel
povodně v časopise ScandinavianJournal of Design His-
tory v roku 2002 v anglickem jazyku.6 Pojem design
vystihuje individuálny tvořivý moment dizajnérskej
práce, nenaznačuje však, že dizajnér pri navrhovaní
riešenia určitého problému nutné vychádza z riešení
predchádzajúcich dizajnér. Jan Michl preto navrhuje
zaviesť pojem redesign, ktorý naznačuje právě princi-
piálnu neukončenosť dizajnérskej práce, jej nutnú
nedokonalosť. Autor si ďalej v texte kladie za ciel’
vysvětlil niekolko stránok vztahu pojmov „design“
a „redesign“. V prvom rade je to problematickosť sa-
motného pojmu design, ktorý odkazuje nielen na
oblast’ 1’udských zámerov, ale aj k zámerom Boha Stvo-
ritela. Nadvázujúcim problémom je sebanazeranie
dizajnérov, ktorí chcú byť stvořitelem originálnych
riešení a v mene tejto originality strácajú vedomie
principiálneho vztahu k riešeniam predchádzajúcich
dizajnérov. Jan Michl potom představuje vznik ná-
strojov a predmetov ako proces postupného zlepšo-
vania, „redesignu“ věcí existujúcich v našom okolí.
Následuje výběr a krátká charakteristika ťažiskových
publikácií, ktoré naznačujú vnímanie „designu“ ako
„redesignu“. Na prvom mieste je spomenutá publi-
kácia amerického historika George Basallu Vývoj tech-
nologie (Evolution of Technology) z roku 1988. Na-
koniec sa autor zamýšla nad dóvodmi, prečo v di-
zajnérskom diskurze převláda vnímanie dizajnérovej
práce ako individualistickej a iba z přítomnosti čer-
pajúcej činnosti. Prvým dóvodom je představa mož-
nosti oddeliť minulost’ od přítomnosti. Význam má
tiež tradičný vplyv funkcionalistickej teorie, budujú-
cej představu na minulosti nezávislého designu. Ostat-
nými dóvodmi sú prestiž volného umenia, doraz na
obchodná atraktivnost’ novosti a tiež predajná hod-
nota designerskej značky.
Siesty text s názvom Regulace estetické kvality versus
soutěž bol prvýkrát vytlačený v časopise Umění a řemesla
v roku 1990.7 V predmetnom spore sa Jan Michl sta-
via na stranu súťaže a ďalej vyslovuje názor, že kon-
cept regulácie estetickej kvality ako spoločenskej po-
třeby je dedičstvom jednak umeleckej avantgardy —
funkcionalizmu a jednak politickej avantgardy —
marxizmu-leninizmu. Funkcionalisti boli přesvědče-
ní, že moderná doba má mať vlastný slohový výraz
a považovali jednotný vkus za pozitivum. V svojich
článkoch bojovné vystupovali proti tradíciám a proti
gýču. Ich moralizmus však len ťažko zakryl radosť
z příslušnosti k elite, ktorej patří budúcnosť. Autor tiež
poukazuje na skutočnosť, že len súkromné vlastníctvo
a volný trh zabezpečí dostatočnú kvalitu výrobkov po
estetickej aj funkčnej stráně. Podnikanie je súťažou
o získanie zákazníkových peňazí a tlačí podnikatelův
k zvyšovaniu kvality svojich služieb. Centrálně pláno-
vané hospodárstvo založené na zásadách marxizmu-le-
ninizmu takú efektivitu dosiahnuť nemohlo.
Siedmy text Dva různé osudy (Užité umění a prů-
myslový design v socialistickém Československu) vyšiel
O krizi funkcionalistické bezpříkladové pedagogiky designu
a budoucí roli uměleckoprůmyslových muzeí. In: Kulturní fe-
nomén funkcionalizmu / The Cultural Phenomenon of Functiona-
lism. Ed. L. ŠEVČEK. Zlín : Státní galerie Zlín, 1995, s. 126-
132.
6 MICHL, Jan: On seeing Design as Redesign: An Exploration
of a Neglected Problem in Design Education. In: Scandina-
vian Journal of Design History, 2002, Č. 12, s. 7-23-
7 MICHL, Jan: Regulace estetické kvality a soutěž. In: Umění
a řemesla, 1990, č. 4, s. 6-8.
78
myslu všetkých národov v Londýne v roku 1851 stimu-
lovala anglických reformátorův designu k myšlienke
vitálneho spojenia umeleckopriemyselných škol
s umelecko-priemyslovými múzeami, ktoré mali byť
zdrojmi inšpirácie pre študentov. Hnutie funkciona-
lizmu toto spojenie radikálně narušilo. Svoju pedago-
giku designu založilo na odmietnutí osvojovania si
vzorových riešení, funcionalistický dizajnér mal predsa
odhalovat’ objektivně formy zodpovedajúce moder-
ne) době. Funkcionalistické vyučovanie prebiehalo bez
príkladov, bolo bezpříkladné. Skutočnosťou sa však
stalo, že čím viac sa funkcionalisti snažili odpútať od
tradičných konvencií, tým viac sa stávali otrokmi
vlastnej štylistickej konvencie. Jan Michl dúfa, že kri-
tika funkcionalizmu móže dať šancu znovu obnovit’
bývalé živé spojenie medzi školou a múzeom. Od di-
zajnérov by to vyžadovalo prehodnotenie predo-
všetkým pojmu originalita a ustúpenie z pozície prís-
nej umeleckej autonomie. Múzeá by potom mohli zís-
kat’ tak potrebnú vazbu na sféru dizajnérskej praxe,
ktorá by tak obohatila ich historické a muzeálně bá-
dania.
Piaty text LWČ? design jako redesign (Úvaha o jedné
přehlížené stránce chápání a vyučování designu) vyšiel
povodně v časopise ScandinavianJournal of Design His-
tory v roku 2002 v anglickem jazyku.6 Pojem design
vystihuje individuálny tvořivý moment dizajnérskej
práce, nenaznačuje však, že dizajnér pri navrhovaní
riešenia určitého problému nutné vychádza z riešení
predchádzajúcich dizajnér. Jan Michl preto navrhuje
zaviesť pojem redesign, ktorý naznačuje právě princi-
piálnu neukončenosť dizajnérskej práce, jej nutnú
nedokonalosť. Autor si ďalej v texte kladie za ciel’
vysvětlil niekolko stránok vztahu pojmov „design“
a „redesign“. V prvom rade je to problematickosť sa-
motného pojmu design, ktorý odkazuje nielen na
oblast’ 1’udských zámerov, ale aj k zámerom Boha Stvo-
ritela. Nadvázujúcim problémom je sebanazeranie
dizajnérov, ktorí chcú byť stvořitelem originálnych
riešení a v mene tejto originality strácajú vedomie
principiálneho vztahu k riešeniam predchádzajúcich
dizajnérov. Jan Michl potom představuje vznik ná-
strojov a predmetov ako proces postupného zlepšo-
vania, „redesignu“ věcí existujúcich v našom okolí.
Následuje výběr a krátká charakteristika ťažiskových
publikácií, ktoré naznačujú vnímanie „designu“ ako
„redesignu“. Na prvom mieste je spomenutá publi-
kácia amerického historika George Basallu Vývoj tech-
nologie (Evolution of Technology) z roku 1988. Na-
koniec sa autor zamýšla nad dóvodmi, prečo v di-
zajnérskom diskurze převláda vnímanie dizajnérovej
práce ako individualistickej a iba z přítomnosti čer-
pajúcej činnosti. Prvým dóvodom je představa mož-
nosti oddeliť minulost’ od přítomnosti. Význam má
tiež tradičný vplyv funkcionalistickej teorie, budujú-
cej představu na minulosti nezávislého designu. Ostat-
nými dóvodmi sú prestiž volného umenia, doraz na
obchodná atraktivnost’ novosti a tiež predajná hod-
nota designerskej značky.
Siesty text s názvom Regulace estetické kvality versus
soutěž bol prvýkrát vytlačený v časopise Umění a řemesla
v roku 1990.7 V predmetnom spore sa Jan Michl sta-
via na stranu súťaže a ďalej vyslovuje názor, že kon-
cept regulácie estetickej kvality ako spoločenskej po-
třeby je dedičstvom jednak umeleckej avantgardy —
funkcionalizmu a jednak politickej avantgardy —
marxizmu-leninizmu. Funkcionalisti boli přesvědče-
ní, že moderná doba má mať vlastný slohový výraz
a považovali jednotný vkus za pozitivum. V svojich
článkoch bojovné vystupovali proti tradíciám a proti
gýču. Ich moralizmus však len ťažko zakryl radosť
z příslušnosti k elite, ktorej patří budúcnosť. Autor tiež
poukazuje na skutočnosť, že len súkromné vlastníctvo
a volný trh zabezpečí dostatočnú kvalitu výrobkov po
estetickej aj funkčnej stráně. Podnikanie je súťažou
o získanie zákazníkových peňazí a tlačí podnikatelův
k zvyšovaniu kvality svojich služieb. Centrálně pláno-
vané hospodárstvo založené na zásadách marxizmu-le-
ninizmu takú efektivitu dosiahnuť nemohlo.
Siedmy text Dva různé osudy (Užité umění a prů-
myslový design v socialistickém Československu) vyšiel
O krizi funkcionalistické bezpříkladové pedagogiky designu
a budoucí roli uměleckoprůmyslových muzeí. In: Kulturní fe-
nomén funkcionalizmu / The Cultural Phenomenon of Functiona-
lism. Ed. L. ŠEVČEK. Zlín : Státní galerie Zlín, 1995, s. 126-
132.
6 MICHL, Jan: On seeing Design as Redesign: An Exploration
of a Neglected Problem in Design Education. In: Scandina-
vian Journal of Design History, 2002, Č. 12, s. 7-23-
7 MICHL, Jan: Regulace estetické kvality a soutěž. In: Umění
a řemesla, 1990, č. 4, s. 6-8.
78