Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (38.2005)

prospěch z odslúženej omše. Preto niektorí mniši vy-
rývali alebo písali svoje mená priamo na oltáře, aby
sa tak zúčastnili všetkých omší, ktoré sa na ňom budú
slavit’. Kláštorné memoria teda nemali pasívnu, ale ak-
tívnu fùnkciu — vyberali si z minulosti to, čo im připa-
dalo vhodné, neustále ju upravovali a reinterpretovali
podlá potrieb přítomnosti.20 O význame pamäte
a zapamátávania pre řeholu benediktínov dokazuje aj
régula sv. Benedikta z Nursie, ktorý v 45. čiastke vy-
světluje ako trestať tých, ktorí sa mýlia v oratoriu.21
Reholníci na splnenie svojich povinností, medzi
ktoré patřilo recitovanie 150 žalmov, si vybudovali
systém mnemotechnických pomócok, ktorý vychá-
dzal z pravidiel klasickej rétoriky. Spočíval v tom, že
novic si vytvořil mriežku so 150 polami, z ktorých
každé bolo určené pre jeden žalm. Jednotlivé žalmy
boli rozoznávané pomocou určitého mentálneho ob-
razu alebo indexu locorum. Loci znázorňovali zvyčajne
prvé verše žalmu — mohli to byť písmená, náhodné
symboly alebo vhodné obrazy. Takto připravení mniši
potom mohli pomocou tohto systému recitovat’ žalmy
v akomkolvek poradí [obr. 6}.22
Takýto systém mnemotechnických pomôcok sa
prejavil aj v případe niektorých ikonografických scén.
Medzi najtypickejšie příklady patří Omša sv. Grego-
ra, tak ako sa zobrazovala predovšetkým v 15. a 16.

storočí. Jörg Jochen Berns rozlišil v kompozíciách scén
tri základné plány, ktoré sledujú určitý postup pri
„čítaní“ výjavu, ako mnemotechnický návod na me-
ditáciu v časovo súslednom poradí. Prvý plán vedie
recipienta k tomu, aby sa stotožnil so svátým Grego-
rom, druhý konštituuje Bolestného Krista zostupu-
júceho z kríža ako locus a znaky pašií v poslednom
pláne predstavujú imagines agentes, ktoré platia ako
pars pro toto. Přitom pozoruhodným fenoménom je
vždy iné usporiadanie arma Christi,23 ktoré nerešpek-
tuje začiatok a koniec tak, ako je to pri křížových ces-
tách s presne vymedzeným počtom zastavení a vy-
obrazených scén, ktoré divák sleduje per pedes.2A
Tabula s opátom Jánom z Hronského Beňadika
podlá mójho názoru představuje další příklad vplyvu
memoračných technik středověkých řeholných komu-
nit na formálně a čiastočne aj na obsahové riešenie
výtvarného diela. Kompozičná schéma tabule s opá-
tom Jánom, adorujúcim Bolestného Krista vo svojej
formálnej koncepcii akoby vychádzala právě z jedno-
duchej a prehladnej koncepcie mnemotechnických
pomócok. Relikviár v opátových rukách, jeho erb,
nápis na múre a kláštorná stavba v pozadí pokrývajú
plochu tabule podobné ako arma Christi na výjavoch
Omše sv. Gregora s tým, aby tabula slúžila okrem
liturgickej funkcie aj ako opátov epitaf.

20 GEARY, P.: Pamáť. Ibidem, s. 464-467 a 473.
21 „45. O tých, ktorí sa mýlia v oratoriu. Ak sa niekto pri před-
nese žalmu, responzória, antifóny alebo pri čítaní pomýlí
a neurobí zadosťučinenie tým, že sa před všetkými pokoří, nech
je prísnejšie potrestaný, pretože nechcel napravit pokorou to,
čo svojou nedbalosťou zavinil. Děti sú však za také priestupky
trestané bitím.“ — Svatý Benedikt z Nursie: Regula. — Svatý Gre-
gor Velký: Dialogy. Kniha druhá. Překlad M. Žila, V. Kasan.
Vydal Kňazský seminář sv. Františka Xaverského, Banská
Bystrica — Badin 1998, s. 177.
22 GEARY 1999, c. d. (vpozn. 20), s. 465.
23 SUCKALE, R.: Arma Christi. Überlegungen zur Zeichenhaf-

tigkeit mittelalterlicher Andachtsbilder. In: Städel-Jahrbuch
N.F. 6, 1977, s. 186. - Cit. podl’a BERNS, J. J. - NEUBER,
W. (eds.): Ars memorativa. Zur kulturgeschichtlichen Bedeutung
der Gedächtniskunst 1400—1750. Tübingen 1993, s. 38, pozn.
5 a 51.
24 BERNS, J.J.: Umrüstung der Mnemotechnik im Kontext von
reformation und Gutenbergs Erfindung. In: BERNS — NEU-
BER 1993, c. d., s. 51-54.
Foto: Atilla Mudrák (2-5); — Reprod.: Paradisum Plantavit 2001,
c. d. vpozn. 1 (6, 9); — Berns — Neuber 1993, c. d. vpozn. 23 (7); —
The Illustrated Bartsch vol. 10, 1981 (8); — Wawel 1000—2000,
c. d. v pozn. 11 (10)

158