Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (38.2005)

8. Bolestný Kristus, nástěnná malba z Hronského Beňadika
(okolo 1400), kresba z 19- storočia


9. Epitaf Juliana Chelmskeho, 1551 (Dom Lazaretských misionárov
v Stradome, Krakov)

o spomienku na minulost’, ale tiež o vymazanie časo-
vej bariéry deliacej minulost’ od přítomnosti. Vyjád-
řené slovami Jacquesa Le Goffa, „feudálny čas dává
prednosť minulosti. Je to čas památi rozvíjajúci mož-
nosti křesťanstva ako náboženstva památi — spomie-
nok na Ježiša a na příkladných mrtvých, akými sú
mučeníci a svátí.“19 Liturgická slávnosť si vyžadovala
dve formy památi. Prvá a základná forma sa odvíja
priamo od liturgického obřadu. Liturgia si vyžadova-
la zapamátanie velkého množstva liturgických tex-
tov, predovšetkým žalmov. Druhá časť kláštornej li-
turgie bola zasvátená druhému typu memorie — litur-
gickému pripomínaniu živých a mrtvých. Připomí-
nali sa mená osob zapísané na diptych v blízkosti
oltára alebo v liber memoriálů. Tie sa však bežne pri
liturgii nečítali. Stačilo, aby boli položené na oltáři
a 1’udia, ktorí boli v nich zapísaní, mali automaticky

19 LE GOFF, J.: Čas. In: J. Ee Goff, J.-C. Schmitt: Encyklopedie
středověku (český překlad francúzskeho originálu „Dictionnai-
re raisonné de L’Occident médiéval“, Paris 1999)- Praha 1999,
s. 94.

157