Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (38.2005)

REFERÁTY ! PAPERS

ARS 38, 2005, 2

Neoplatónske motivy na epitafe Zachariáša Mossóczyho

Zuzana LUDIKOVÁ

I.
Enea Silvio Piccolomini, neskorší pápež Pius II., keď
nastúpil do úřadu tajomníka rímsko-nemeckého ci-
sára Fridricha III., opisoval svoju situáciu pápežské-
mu nunciovi Giulianovi Cesarinimu v Budíne sleva-
mi: „V Rakúsku by bolo rovnakým nozmyslom hladaiRím
ako sa zaujímat o Platóna u Uhrou...“ Netušil, že o pár
rokov sa stane neoplatonizmus dominantnou fílozo-
fiou panovnického dvora Mateja Korvína.1
V nasledujúcom texte představím epitaf, na kto-
rom sú zjavné tieto kultúrne změny; Platónové myš-
lienky ovplyvnili jeho ikonografiu a viedli tiež k jeho
vědomému poškodeniu.
Turčiansky rodák Zachariáš Mossóczy, ktorý zo-
mrel ako nitriansky biskup, vdačil za svoju kariéru
vynikajúcemu vzdelaniu.2 Štúdiá začal v zreformo-
vanej škole ostřihomského arcibiskupa Mikuláša Olá-
ha v Trnavě, ktorý mestskú latinskú školu zlúčil
s ostřihomskou kapitulskou školou po tom, ako bo-
lí kapitula a arcibiskupstvo nútené opustit’ před Tur-
kami Ostrihom a uchýlili sa do Trnavy. Najvýznam-
nejším Mossóczyho učitelom v Trnavě bol lekár a kla-
sický filolog Nicasius Ellebodius z Kasselu. Nie je
zatial známe, kde sa Oláh s Ellebodiom zoznámil.
Pravděpodobně sa tak stalo v Nizozemsku, kde bol
Oláh tajomníkom Márie Uhorskej, vdovy panovníka
Eudovíta II. Jagellonského, ktorý padol v protitu-

reckom boji pri Moháči. Jeho manželku, Máriu Uhor-
skú vyměňoval následné jej starší brat, rímsko-ne-
mecký cisár Ferdinand I., za miestodržitelku Nizo-
zemska. Po viac ako desaťročnom pobyte sa Oláh
vrátil do Uhorska a v krátkom čase získal hodnosť
ostřihomského arcibiskupa a královského miestodr-
žitela. Mnohí, neskór významní humanisti, sa do-
stali na štúdiá do zahraničia s jeho podporou. V 16.
storočí nebola v Uhorsku vysoká škola a chránenci
Oláha sa hlásili na ďalšie štúdiá predovšetkým do
Padovy.3
Prešporský rodák Georg Purkirchen získal v Pa-
dově doktorát z medicíny; lekárom bol podlá všetké-
ho aj spomínaný Nicasius Ellebodius, lebo jeho smrť
zapříčinila údajné morová epidémia, ktorá vypukla
v Prešporku po korunovácii Rudolfa II. za uhorského
krála v roku 1572. Ellebodiove posledné pacientky
boli dcéry Anny Lossonczy a Krištofa Ugnada, od
ktorých chytil túto zhubnú nákazu. Ellebodius však
do Padovy išiel študovat’ klasickú filológiu. Niekolko
rokov učil v Trnavě, ale opustil ju, lebo Oláh zveril
vyučovanie jezuitom. Ellebodius sa dostal do okruhu
významného zberatel’a a učenca klasického starově-
ku, Giana Vincenza Pinelliho, ktorý sám prišiel do
Padovy na štúdiá, ale napokon tu strávil celý svoj další
život. Pinelli sice sám nič nenapísal, avšak jeho zbier-
ka starých rukopisov, ktorá nestratila svoj význam
ani dnes, sa stala základem rukopisnej zbierky mi-

1 KLANICZAY, T.: A magyar reneszánsz — nemzeti kontex-
tusban. In: KLANICZAY, G. - KÓSZEGHY, P. (ed.): Stí-
lus, nemzet és civilizació. Budapest 20012, s. 34.
2 IVÀNYI, B.: Mossóczy Zakarias és a magyar Corpus Juris keletke-
zése. Budapest 1926, s. 23-46.

3 KLANICZAY, T.: Nicasius Ellebodius és Poétikája. In: Iro-
dalomtôrténeti Kozlemények, LXXV, 1971, s. 24-25, 34; — ŠTU-
LAJTEROVÁ, K.: Študenti zo Slovenska na univerzitě v Pa-
dově. In: CICAJ, V. (ed.): Formy a obsah vzdělanosti v historickom
procese. Zborník materiálov z vedeckej konferencie v Smo-
leniciach 17.-19- novembra 1997. Bratislava 1998, s. 20.

236