DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:Bořutová, Dana: Hl'adanie peného bodu: k problematike uplatnenia historických vzorov v architektonickom koncepte Blaz̆eja Bullu
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.52804#0208
ŠTÚDIE ! ARTICLES
ARS 38, 2005, 2
Hl’adanie pevného bodu:
K problematike uplatnenia historických vzorov
v architektonickom koncepte Blažej a Bullu
Dana BOŘUTOVÁ
Úvod: Vymedzenie problematiky a stav bádania
Architekt Blažej Bulla (1852—1919) zaujímav obraze
slovenskej architektonickej scény závěrečných dekád
19- storočia zvláštně miesto. Profil jeho osobnosti, ako
ho dosial poznáme, sa javí rozporuplné: V hodnote-
niach jeho aktivit sa prelínajú rozličné kritériá, zdů-
razňuje sa šířka jeho záujmov a mnohostrannost’ jeho
posobenia v spoločenskom prostředí, v ktorom sa
pohyboval. To isté, čo mu velilo ostat’ v provinčnom
slovenskom prostředí — teda jeho národné povedo-
mie a snaha aktivně posobiť v domácom prostředí —
ho zároveň limitovalo ako architekta (převažovali malé
zakázky s obmedzeným rozpočtom, iba zriedka sa mu
naskytla významnejšia objednávka) a ako příslušníka
vzdelanej vrstvy ho pohádalo věnovat’ sa takpovediac
širšej kultúrno-osvetovej činnosti. A tak sa jeho pro-
fil stavitela v podaní biografov dokresluje o početné
ďalšie fazety: autora divadelných hier, rozprávok,
hudebných skladieb a úprav, organizátora, zberatela
aj herca... Keď k tomu prirátame jeho nepříliš vyda-
řené pokusy spravovat obchod v Samarkande, vyná-
ra sa před námi obraz mnohostranného nadšenca,
ktorý sa s elánom a možno aj dávkou dobrodružnosti
a diletantizmu púšťal do rozmanitých aktivit a získá-
val si 1’udí svojou energiou a zápalom. Tomu prime-
rane sa potom hodnotenia jeho činnosti a osobnosti
rozchádzajú a kolíšu, v závislosti na uhle pohladu toho
ktorého posudzovatela. Na jednej straně sa vyzdvi-
hoval ako jeden z prvých „ozaj slovenských“ archi-
1. Blažej Bulla (1852—1919)
tektov a nevýrazný charakter jeho výtvorov sa akoby
překrýval poukazom na jeho ostatné zásluhy na poli
kultúry. Na druhej straně, právě tieto ďalšie aktivity
(z velkej časti motivované jeho národným zametením)
akoby bránili, aby sa jeho dielo zhodnotilo triezvym
pohladom porovnávajúcim jeho výtvory s úrovňou
v uměleckých centrách. A tak sa k jeho osobě a jeho
architektonickej činnosti viažu dvojaké hodnotenia:
Na jednej straně sa vyzdvihuje ako jeden z najvýznam-
nejších architektův a stavitelův na rozhraní 19- a 20.
storočia1 a jeho význam v súvislostiach slovenského
prostredia sa zdůrazňuje tým, že sa právom vykreslu-
je ako prvý slovenský tvorca, ktorý dal reálnu podo-
bu představě národného slohu. Na druhej straně sa
ako jeho najváčšia zásluha na poli architektúry hod-
notí to, že „uviedol Dušana Jurkoviča do taj o v krás slo-
venskej 1’udovej architektúry",2 akoby azda neurobil nič
viac.
1 ŠTRICOVÁ, A.: Architekt — stavitel’ Blažej Bulla. (Spracova-
né podlá zápisov stavitela Jozefa Hlavaja). In: Kmet lanum, 5,
(Martin) 1974, s. 295-313, na s. 295.
2 Ako uviedli Národné noviny v nekrologu po jeho smrti a cituje
Antoni Kroh. Aj Jozef Hlavaj v článku z roku 1934 zdůraz-
ňuje, že „uvádzatelom architekta Dušana Jurkoviča do krás sloven-
202
ARS 38, 2005, 2
Hl’adanie pevného bodu:
K problematike uplatnenia historických vzorov
v architektonickom koncepte Blažej a Bullu
Dana BOŘUTOVÁ
Úvod: Vymedzenie problematiky a stav bádania
Architekt Blažej Bulla (1852—1919) zaujímav obraze
slovenskej architektonickej scény závěrečných dekád
19- storočia zvláštně miesto. Profil jeho osobnosti, ako
ho dosial poznáme, sa javí rozporuplné: V hodnote-
niach jeho aktivit sa prelínajú rozličné kritériá, zdů-
razňuje sa šířka jeho záujmov a mnohostrannost’ jeho
posobenia v spoločenskom prostředí, v ktorom sa
pohyboval. To isté, čo mu velilo ostat’ v provinčnom
slovenskom prostředí — teda jeho národné povedo-
mie a snaha aktivně posobiť v domácom prostředí —
ho zároveň limitovalo ako architekta (převažovali malé
zakázky s obmedzeným rozpočtom, iba zriedka sa mu
naskytla významnejšia objednávka) a ako příslušníka
vzdelanej vrstvy ho pohádalo věnovat’ sa takpovediac
širšej kultúrno-osvetovej činnosti. A tak sa jeho pro-
fil stavitela v podaní biografov dokresluje o početné
ďalšie fazety: autora divadelných hier, rozprávok,
hudebných skladieb a úprav, organizátora, zberatela
aj herca... Keď k tomu prirátame jeho nepříliš vyda-
řené pokusy spravovat obchod v Samarkande, vyná-
ra sa před námi obraz mnohostranného nadšenca,
ktorý sa s elánom a možno aj dávkou dobrodružnosti
a diletantizmu púšťal do rozmanitých aktivit a získá-
val si 1’udí svojou energiou a zápalom. Tomu prime-
rane sa potom hodnotenia jeho činnosti a osobnosti
rozchádzajú a kolíšu, v závislosti na uhle pohladu toho
ktorého posudzovatela. Na jednej straně sa vyzdvi-
hoval ako jeden z prvých „ozaj slovenských“ archi-
1. Blažej Bulla (1852—1919)
tektov a nevýrazný charakter jeho výtvorov sa akoby
překrýval poukazom na jeho ostatné zásluhy na poli
kultúry. Na druhej straně, právě tieto ďalšie aktivity
(z velkej časti motivované jeho národným zametením)
akoby bránili, aby sa jeho dielo zhodnotilo triezvym
pohladom porovnávajúcim jeho výtvory s úrovňou
v uměleckých centrách. A tak sa k jeho osobě a jeho
architektonickej činnosti viažu dvojaké hodnotenia:
Na jednej straně sa vyzdvihuje ako jeden z najvýznam-
nejších architektův a stavitelův na rozhraní 19- a 20.
storočia1 a jeho význam v súvislostiach slovenského
prostredia sa zdůrazňuje tým, že sa právom vykreslu-
je ako prvý slovenský tvorca, ktorý dal reálnu podo-
bu představě národného slohu. Na druhej straně sa
ako jeho najváčšia zásluha na poli architektúry hod-
notí to, že „uviedol Dušana Jurkoviča do taj o v krás slo-
venskej 1’udovej architektúry",2 akoby azda neurobil nič
viac.
1 ŠTRICOVÁ, A.: Architekt — stavitel’ Blažej Bulla. (Spracova-
né podlá zápisov stavitela Jozefa Hlavaja). In: Kmet lanum, 5,
(Martin) 1974, s. 295-313, na s. 295.
2 Ako uviedli Národné noviny v nekrologu po jeho smrti a cituje
Antoni Kroh. Aj Jozef Hlavaj v článku z roku 1934 zdůraz-
ňuje, že „uvádzatelom architekta Dušana Jurkoviča do krás sloven-
202