Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (38.2005)

DIZERTAČNÉ PRÁCE ! DISSERTATIONS

ARS 38, 2005, 1

Petra Hanáková: Kritická muzeológia.
Praktické dôsledky a teoretické východiská pre dějiny umenia. Bratislava 2005.
(Obhajoba sa konala 19. 5. 2005 na Filozofickej fakultě UK v Bratislavě)

Oponentský posudok dizertačnej práce Mgr. Pet-
ry Hanákovej na tému Kritická muzeológia. Prak-
tické dôsledky a teoretické východiská pre ději-
ny umenia.
Prof. PhDr. Ludmila Peterajovd, CSc.
Bratislava
Dizertačná práca má 117 stráň, 1 strana zoznam
reprodukci! a 10 stráň zoznamu literatúry. Bohaté
a neraz textovo rozvinuté poznámky pod čiarou ako aj
počet citácií vo vlastnom texte charakterizujú infor-
máciami mimoriadne obsažnú dizertačnú prácu. Pri-
chodí kladné hodnotit’ doktorandku za množstvo pre-
študovanej a vyexcerptovanej zahraničnej literatúry.
Rozdelenie práce do troch hlavných kapitol podá-
vá jasný obraz o jej obsahu a ciel’och. I. kapitola je
věnovaná kontextom kritickej muzeológie, II. kapi-
tola pojednává teoretické koncepty kritickej muzeo-
lógie, III. kapitola zahrnuje výstavnú prax teorie.
Potial’ je koncept jasný.
Menej sa móžeme orientovať v početných podka-
pitolách. V nich sa prelínajú jednotlivé otázky sice pod
atraktívnymi názvami, ale v slede prekvapujúco roz-
košatenom, takže vzniká dojem mozaiky, ktorej ce-
lok autorka skladala z poznatkov z literatúry, ktorou
sa priebežne počas dlhšieho obdobia zaoberala.
Svoje postupy vysvětluje na s. 7-8: „Poměrně otvo-
renú koncepciu predkladanej dizertačnej práce, i tak
trochu sieťový charaktervýsledného textu, spoluur-
čovali viaceré dóvody.“ Spomína časový aspekt, že
práca vznikala příliš dlho, ale aj „bytostné interdis-
ciplinárny charakter spracovávanej problematiky“.
Takto vysvětluje „úniky“ do kontextov iných huma-
nitných disciplín, narušovanie koherencie textu atď.
V ďalšej časti úvodu přiznává rožne okolnosti spre-
vádzajúce vznik práce, ako skutočnosť, že od vzniku
záměru po definitívny text sa změnili názory na mu-
zeálnu teóriu a výstavnícku prax a „vyprázdnili sa aj
niektoré pojmy“, s ktorými pracovala. Naostatok za

„slabinu“ podlá mňa neodóvodnene, pokládá aj vlast-
nú kurátorskú prax a záujem o teoretické aspekty ku-
rátorskej práce. Považujem to za plus, nie za mínus.
III. kapitola nazvaná Výstavná prax teorie je roz-
dělená do troch častí s viacerými podkapitolami. Táto
kapitola preukazuje už viac spisovatelskej zručnosti,
pósobí ucelenejšie, azda vznikala naposledy.
Oceňujem samostatnost’ úsudku, pokial ide
o hodnotenie súčasných a nedávných aktivit Sloven-
skej národnej galérie ako aj Galérie města Bratislavy.
Tieto otázky by si zaslúžili verejnú diskusiu. Osobné
by som za výstavnicky neúspěch považovala podlá
mojho názoru neobyčajne nevydarenú inštaláciu go-
tického umenia v SNG.
Na druhej straně má SNG ako vrcholná štátna
inštitúcia chránit’ a zveřejňovat’ kultúrne hodnoty, čo
sa týká tzv. „velkých príbehov“. V dizertačnej práci
ma ruší skutočnosť, že sa vôbec nerozlišuje medzi typ-
mi múzeí, galérií, výstavami v „kunsthalle“, prácou
so starým a súčasným uměním, so stálými zbierkami
a s přechodnými výstavami. Sú tu predsa velké roz-
diely v metodike, ciel’och, organizácii, adresnosti a vô-
bec vo všetkom.
Cením si kritické úvahy zahraničných teoretikův
o muzeologickej praxi, prinášajú vela nových podne-
tov, ktoré možu byť osožné pre skvalitnenie činnosti
múzeí a galérií, ale ich dôsledné uvádzanie do života
je nemyslitelné. Teorie nezávislých kritikov nemožu
změnit’ podstatu ani Louvru, ani Uffizi, ani National
Gallery atď. Avšak na malom Slovensku by přílišná
radikálnosť mohla deštruovať slabšie základy inštitú-
cií zberatelského charakteru s ich kultúrnospoločen-
ským posláním. Široké pole posobnosti nových názo-
rov je tu však v tvorbě přechodných výstav, kde by
už naozaj mohol zaviať nový vietor.
Vzhladom na charakter textu, nechtiac sa zamo-
tat’ do „sieťovo“ spájaných, i keď nesmierne zaujíma-
vých detailných názorov a poznatkov doktorandky,
móžem na margo práce vyslovit’ niektoré poznámky
všeobecného rázu:

80