DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:Danglová, Olʹga: L'udovít Fulla a l'udová tradícia
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.52804#0233
REFERÁTY ! PAPERS
ARS 38, 2005, 2
Eudovít Fulla a ludová tradícia
Olga DANGLOVÁ
V toku Fullovho diela sa zlievajú rozličné, často pro-
tichůdné světy, oscilujúce medzi tradíciou a mo-
dernou; rozptylujú, prelínajú a miešajú sa rozmanité
historické a aktuálně obrazové odkazy a koncepty.
Spomedzi nich jedným zo zásadných bol svět tradič-
né] dědiny, spojený s Fullovými spomienkami na det-
stvo a mladosť, s obrazom liptovské; dědiny, ktorý si
v čase Fullovej mladosti este zachovával lákavé, ta-
jemné čáro odlišného světa v každodennosti práce,
sviatočnosti zvykov, pestrosti krojov, pútavých pre-
javov výtvarnosti na predmetoch.
Vo svojom příspěvku si budem všímat’ odraz Ful-
lovej osobnej žitej skúsenosti s ludovou tradíciou, spo-
sob akým vo svojich obrazoch integroval a adaptoval
podněty 1’udovej výtvarnosti, rozohrával dekorativně
motivy. Na druhej straně tu bola i jeho kultúrna skú-
senosť - Fullovo dielo, rovnako ako i jeho život boli
rámcované časom a jestvujúcim sociokultúrnym
prostředím. Ako etnológ som sa pri čítaní Fullových
obrazov ocitla v dvojitej, trochu rozporuplnej, pozícii
hladača vizuálnych a zároveň uměleckých infbrmá-
cií. Obe pozície, ktoré vyžadujú rozdielny uhol po-
hladu, som sa pokúsila zladiť.
Vo svojej knihe „Úvahy a spomienky“ L. Fulla
oživuje spomienky na rodný dom, otcovu krčmu,
v ktorej sa střetávali liptovskí gazdovia a furmani ces-
tou na jarmok, kde uskutočnil svoju prvú detskú vý-
stavu malovaniek vianočných a velkonočných pohlad-
níc. Oravský starorodičovský dom s muškátmi v oblo-
koch. Dědinské dievčatá z Liptovské] Revúcej, ktoré
vypomáhali Fullovcom pri deťoch, ich kroje s ab-
straktnou kresbou pestrého dekoru. Jarmoky, figúr-
ky Stražanovho bábkového divadla. Kočovné vozy
haličských Cigánov. Drobné detaily předmětového
světa — velkonočné vajíčka, priesvitné sklené tvary
květinkových cukríkov. Často sa v památi vracia k hl-
bokým zmyslovým dojmom, akým na něho zapůso-
bila divoká horská krajina Liptova a Oravy, k obrazom
liptovské] dědiny s drevenicami, senníkmi, doštený-
mi plotmi. Celý tento viditelný svět sa natrvalo vryl
do zmyslovej matrice Fullovho „orbis pictus“.
Ak prebehneme očami názvy Fullových obrazov,
pozorujeme, že sú akýmsi denníkom, záznamom aso-
ciácií, pohladov. Váčšina z nich osciluje okolo vidiec-
kej krajiny, dědiny, ktorá bola akoby druhým výra-
zom Fullovho „Ja“. „Nakol’ko chodilsom ešte so skicákom
do prírody pomedzi budí zbierať rázovitosti násho kraja,
a este z detstva nosil som so sebou pel’ života násho pospolité-
ho budu, nebolo mi lažko upravil si cestu výtvarného rastu
a vývoja na samu podstatu slovenského bytia“, píše v spo-
mienkach z r. 1961. Zriedkavejšie krajinářské moti-
vy vyberal z miest, ktoré dověrně poznal: „Moj otec
bol Lipták a matka Oravka. Kdekolvek ma viedla cesta
cudzím svetom, Liptov a Oravu vždy som si niesol v srdci.
Střetává sa s realitou života dědiny spátého s ryt-
mom prírody v každodennosti práce — zachytává ju
v motívoch sadenia, orby, vykopávania zemiakov,
pasenia. Púta ho pestrost’ sviatkovania, ktorú evoku-
je v portrétoch postáv svadobného obřadu — neveste
a družbovi, družičke, v reminiscenciách na regrútov,
jarné stavanie májov, obchódzky Troch králov.
Všímá si vidiecke typy mužov a žien. Najčastejšie
sú opáť zachytené postavy z Liptova — najma v rázo-
vitom kroji, ktorý sa nosil v troch dědinách v blízkosti
Ružomberka, v Liptovské] Revúcej, Liptovské] Luž-
nej, Liptovské] Osadě, a z Oravy. Z oravských krojov
padlo oko Fullovej volby celkom logicky na goralský
1 FULLA, L.: Okamihy avyznania. Bratislava 1983, s. 286.
227
ARS 38, 2005, 2
Eudovít Fulla a ludová tradícia
Olga DANGLOVÁ
V toku Fullovho diela sa zlievajú rozličné, často pro-
tichůdné světy, oscilujúce medzi tradíciou a mo-
dernou; rozptylujú, prelínajú a miešajú sa rozmanité
historické a aktuálně obrazové odkazy a koncepty.
Spomedzi nich jedným zo zásadných bol svět tradič-
né] dědiny, spojený s Fullovými spomienkami na det-
stvo a mladosť, s obrazom liptovské; dědiny, ktorý si
v čase Fullovej mladosti este zachovával lákavé, ta-
jemné čáro odlišného světa v každodennosti práce,
sviatočnosti zvykov, pestrosti krojov, pútavých pre-
javov výtvarnosti na predmetoch.
Vo svojom příspěvku si budem všímat’ odraz Ful-
lovej osobnej žitej skúsenosti s ludovou tradíciou, spo-
sob akým vo svojich obrazoch integroval a adaptoval
podněty 1’udovej výtvarnosti, rozohrával dekorativně
motivy. Na druhej straně tu bola i jeho kultúrna skú-
senosť - Fullovo dielo, rovnako ako i jeho život boli
rámcované časom a jestvujúcim sociokultúrnym
prostředím. Ako etnológ som sa pri čítaní Fullových
obrazov ocitla v dvojitej, trochu rozporuplnej, pozícii
hladača vizuálnych a zároveň uměleckých infbrmá-
cií. Obe pozície, ktoré vyžadujú rozdielny uhol po-
hladu, som sa pokúsila zladiť.
Vo svojej knihe „Úvahy a spomienky“ L. Fulla
oživuje spomienky na rodný dom, otcovu krčmu,
v ktorej sa střetávali liptovskí gazdovia a furmani ces-
tou na jarmok, kde uskutočnil svoju prvú detskú vý-
stavu malovaniek vianočných a velkonočných pohlad-
níc. Oravský starorodičovský dom s muškátmi v oblo-
koch. Dědinské dievčatá z Liptovské] Revúcej, ktoré
vypomáhali Fullovcom pri deťoch, ich kroje s ab-
straktnou kresbou pestrého dekoru. Jarmoky, figúr-
ky Stražanovho bábkového divadla. Kočovné vozy
haličských Cigánov. Drobné detaily předmětového
světa — velkonočné vajíčka, priesvitné sklené tvary
květinkových cukríkov. Často sa v památi vracia k hl-
bokým zmyslovým dojmom, akým na něho zapůso-
bila divoká horská krajina Liptova a Oravy, k obrazom
liptovské] dědiny s drevenicami, senníkmi, doštený-
mi plotmi. Celý tento viditelný svět sa natrvalo vryl
do zmyslovej matrice Fullovho „orbis pictus“.
Ak prebehneme očami názvy Fullových obrazov,
pozorujeme, že sú akýmsi denníkom, záznamom aso-
ciácií, pohladov. Váčšina z nich osciluje okolo vidiec-
kej krajiny, dědiny, ktorá bola akoby druhým výra-
zom Fullovho „Ja“. „Nakol’ko chodilsom ešte so skicákom
do prírody pomedzi budí zbierať rázovitosti násho kraja,
a este z detstva nosil som so sebou pel’ života násho pospolité-
ho budu, nebolo mi lažko upravil si cestu výtvarného rastu
a vývoja na samu podstatu slovenského bytia“, píše v spo-
mienkach z r. 1961. Zriedkavejšie krajinářské moti-
vy vyberal z miest, ktoré dověrně poznal: „Moj otec
bol Lipták a matka Oravka. Kdekolvek ma viedla cesta
cudzím svetom, Liptov a Oravu vždy som si niesol v srdci.
Střetává sa s realitou života dědiny spátého s ryt-
mom prírody v každodennosti práce — zachytává ju
v motívoch sadenia, orby, vykopávania zemiakov,
pasenia. Púta ho pestrost’ sviatkovania, ktorú evoku-
je v portrétoch postáv svadobného obřadu — neveste
a družbovi, družičke, v reminiscenciách na regrútov,
jarné stavanie májov, obchódzky Troch králov.
Všímá si vidiecke typy mužov a žien. Najčastejšie
sú opáť zachytené postavy z Liptova — najma v rázo-
vitom kroji, ktorý sa nosil v troch dědinách v blízkosti
Ružomberka, v Liptovské] Revúcej, Liptovské] Luž-
nej, Liptovské] Osadě, a z Oravy. Z oravských krojov
padlo oko Fullovej volby celkom logicky na goralský
1 FULLA, L.: Okamihy avyznania. Bratislava 1983, s. 286.
227