Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (38.2005)

MATERIÁLY / MATERIALS

ARS 38, 2005, 1

Spomienka na Gizelu Weyde (6. 8. 1894 — ca. 1974)

Ingrid CIULISOVÁ

V minulom roku by oslávila svoje jubileum histo-
rická umenia a výtvarníčka Gizela Weyde (6. 8. 1894
— ca. 1974). Gizela Weyde je prakticky zabudnutou
osobnosťou slovenského dějepisu umenia.1 A to i na-
priek tomu, že je jednou z jeho najvýraznejších po-
stáv. Je tomu tak najmä preto, že právě život a práca
G. Weyde je v našom kontexte priam čítankovým
príkladom toho, ako historický a politický časopriestor
zásadným sposobom určuje každodenný chod ludské-
ho života.
Gizela Weyde sa narodila v 6. augusta 1894 v Ko-
šiciach, v rodině profesora strojníckej priemyslovej
školy Franza Weydeho a Ginevry Perolini, póvodom
Talianky z francúzskeho Svajčiarska. Študovala na
reálke v Budapešti a v rokoch 1917 — 1919 pokračo-
vala v štúdiách najskór na umeleckej akademii v Bu-
dapešti (Prof. Krenner, Bosznay, Nogrády, semináře
u K. Lýku a A. Heklera), neskór na univerzitě v Mni-
chove (Prof. Wollers, Frankl). V zimě roku 1920 pre-
stúpila Weyde na Filozofickú fakultu Viedenskej uni-
verzity, kde v rokoch 1920 - 1922 študovala štyri
semestre. Dňa 22. novembra 1921 absolvovala rigo-
róznymi skúškami a 5. 12. 1921 tu obhájila doktor-
skú prácu na tému „Probleme der früh griechischen Vasen
malerei.“ Ako referenti sa v rigoróznom protokole uvá-
dzajú profesoři Reisch a Löwy.2
Po ukončení štúdií sa Gizela Weyde vrátila na Slo-
vensko. Usadila sa v Bratislavě, v hlavnom meste no-

vokonštituovanej
Ceskoslovenskej re-
publiky. Kedze v ne-
prehladných a ne-
konsolidovaných po-
měrech po I. světo-
věj vojně neposkyto-
vala Bratislava váčšie
možnosti etabloval
sa v umeleckej profe-
su, Weyde vyplnila
čas privátným štú-
diom v archíve měs-
ta Bratislavy. Jeho
výsledky, okrem iné-
ho, zúročila vo svo-
jej prvej knižnej mo-
nografii o bratislav-
skou! barokovom kostole a kláštore alžbetínok. Táto
vyšla typicky pre súvekú Bratislavu trojjazyčné —
v maďarčine, němčině a v slovenčině.3 Iste aj táto sku-
tečnost ovplyvnila rozhodnutie představitelův bratislav-
ského Okrášlovacieho spolku ponúknuť Gizele Wey-
de miesto v bratislavskom Mestskom múzeu. Roku
1924 tu ako pomocná kustódka na dobu určitú aj na-
stúpila.
Roky strávené v Mestskom múzeu boli pracovně
azda najplodnejšími Weydovej života v Bratislavě. Jej

7. Gizela Weyde. Foto: Archív Měst-
ského múzea v Bratislavě.


1 Porovnaj Slovenský biografický slovník. Martin 1989, zv. III, s.
396; CIULISOVÁ, Ingrid: Lesk a bieda slovenskej kunsthis-
tórie I. Slovenský dejepis umenia 1919-1938. In: Ars, 1993,
č.l, s. 68; CIULISOVÁ, Ingrid: Gizela Weyde a ochrana
bratislavských pamiatok. In: Pamiatky amúzeá, 1994, č. 1,
s. 30-31.
2 Základné životopisné údaje uvádza G. Weyde vo svojich spo-
mienkach, publikovaných v zborníku: 100 rokov Městského mú-
zea v Bratislavě 1868-1968. Bratislava 1968, s. 299-300. Ďal-

šie údaje som čerpala z archívu Viedenskej univerzity, za lás-
kavé sprístupnenie ktorých patří moje poďakovanie Dr. Kur-
tovi Muhlbergovi. Rigorózny protokol Gizely Weyde je
v Archíve viedenskej univerzity evidovaný pod č. PN 5233.
3 Slovenská verzia knihy vyšla roku 1922 — WEYDE, Gizela:
Kost o l a klást or po sv. Alžbětě menovaných pannien v Bratislavě.
Bratislava 1922 a v roku 1927 ju na stránkách Slováka re-
cenzoval Vladimír Wagner (Slovák 1927, č. 86, zo dňa 17.
apríla).

67