Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (38.2005)

mimoriadne aktívna publikačná činnosť v rokoch 1924
— 1928, zváčša na stránkách bratislavských denníkov
Grenzbote, Pressburger Zeitung ako aj vo viedenskom Bel-
vederi a v renomovanom Szónyiho časopise Forum, ne-
sie známky skvelej profesionálně; přípravy a živého,
úprimného záujmu o bratislavský umělecký materiál.
Excerpcia bohatého, a dovtedy prakticky nevyužitého
archívneho materiálu, týkajúceho sa v prvom rade ba-
rokové; architektúry, umožnila Gizele Weyde v rekord-
ně krátkom čase načrtnúť plastický, relativné přesný
a umeleckohistoricky nosný obraz barokové; Bratisla-
vy. A to tak bratislavskej barokové; architektúry ako
a; bratislavského barokového nástěnného maliarstva.4
Weydovej uzávěry sú na tomto poli dodnes platné
a další výskům ich iba mierne modifikoval a doplnil.
Například Gizela Weyde sa ako jedna z prvých věno-
vala aj sochárovi F. X. Messerschmidtovi.5 Bola to tiež
ona, ktorá sa zásadným a dodnes nepřekonaným spo-
sobom vyslovila k umeleckohistorickému zaradeniu
slávnej kolekcie bratislavských gobelínov.6 Ako prvá,
okrem iného, uviedla do európske; umeleckohistoric-
kej spisby i trojicu kvalitných gotických tabulových

obrazov, povodně z kaplnky P. Márie na Hlbokej češ-
te v Bratislavě, ktoré sú dnes súčasťou klenotnice bra-
tislavského dómu sv. Martina.7
V súlade so zameraním Viedenske; školy dějin
umenia sa Weyde zaujímala aj o otázky pamiatkovej
ochrany. Rad článkov a kratších štúdií věnovala prob-
lematiko bratislavských pamiatok a osobitne v tej
době mimoriadne živo diskutovaným otázkám mož-
nej dostavby a rekonštrukcie zrúcanín bratislavského
hradu.8 Samotné jádro Weydovej práce však v súlade
s jej pracovným zaradením spočívalo v katalogizácii
dovtedy celkom nespracovaného a nezhodnoteného
zbierkového fondu bratislavského Městského múzea.
Aj keď to zo stavu publikovaných umeleckohistoric-
kých výskumov nevyplývá, Gizelu Weyde možno
celkom jednoznačné označit’ za autorku prvého kata-
logu zbierok Múzea města Bratislavy, rovnako ako
za autorku libreta prvej expozície tohto múzea.9
Roku 1928 Gizela Weyde požiadala o definitivu.
Tú však, ako typická obyvatelka starého Prešporka,
ktorej boli němčina, maďarčina, ba i taliančina bliž-
šie ako slovenský, resp. český jazyk, nezískala.19 Celú

4 Tu je potřebné spomenúť predovšetkým cyklus materiálov vě-
novaných bratislavským stavitelům 18. storočia: Franzovi Car-
lovi Römischovi, Matthäusovi Walchovi, Norbertovi Dantó-
ovi, Georgovi Karlovi Csillagovi, Matthiasovi Hölbriglovi,
Martinovi Mohrovi, Wenzelovi Tenthovi a Ludwigovi Rim-
nachovi. Weyde ich publikovala na stránkách Grenzbote od
apríla 1929 do decembra 1929, tiež v samostatnej knihe —
WEYDE, Gizela: Pressburger Baumeister der zweiten Hälfte des
XVIII. Jahrhunderts. Pressburg 1930. Matthäusovi Walchovi
věnovala osobitnú pozornost’ v publikácii — WEYDE, Gizela:
Die evangelische Kirche und ihr Erbauer Mathäus Walch. Pressburg
1924.
5 Porovnaj WEYDE, Gizela: Messerschmidt und seine Pressbur-
ger Werke. In: Grenzbote zo dňa 24. mája 1927, tiež — WEY-
DE, Gizela: Fr. Messerschmidt a jeho bratislavské dielo. Slo-
vák, 1927, zo dňa 29. mája; tiež WEYDE, Gizela: Ein
unbekanntes Werk des F. X. Messerschmidt. In: Belvedere,
1926, s. 89 a n.
6 WEYDE, Gizela: Gobelíny městského musea v Bratislavě. In:
Umění, II, 1929, ss. 192-195.
7 WEYDE, Gizela: Die Tiefenweg-Kapelle. In: Grenzbote, 1927,
zo dňa 23- X, s. 2. K detailnejšie umeleckohistorickému spra-
covaniu nizozemskej tabule s vyobrazením sv. Jána Krstitela,
sv. Barbory a dvojice donátorov, ako aj dvojice rakúskych ob-
razov Martýrium sv. Mateja a Ukrižovanie sv. Filipa, atribuova-
ných anonymovi Majstrovi Winklerovho epitafu, došlo po-

tom v spolupráci s Weydovej kolegom z viedenských univer-
zitných štúdií, Ottom Beneschom. Pozři: BENESCH, Otto —
WEYDE, Gizela: Zwei niederländische Altarflügel in der
Pressburger „Tiefenwegkapelle.“ In: Pantheon, I, 1928, s. 68-
70, tiež: Benesch, Otto: Zwei Tafelbilder des XV. Jahrhun-
derts in der Pressburger Tiefen Wegkapelle. In: Benesch, Otto:
Collected Writings III. Ed. E. Benesch. New York 1972, s.
128-129.
8 Tu porovnaj najmä WEYDE, Gizela: Pressburger Schönheit
und ihre Erhaltung. Pressburg, 1926, tiež WEYDE, Gizela:
Für unbedingte Erhaltung der Pressburger Schlossruine. In:
Forum, 7, 1937, ss. 225-226.
9 Vyplývá to například aj zo spomienok Olgy Wagnerovej, ktorá
G. Weyde asistovala v muzeu. Bližšie pozři v 100 rokov Měst-
ského múzea... c. d. (v pozn. 1), s. 302. Rukopis Weydovej ka-
talogu sa neskôr stal východiskom aj pre prvé dačou vypubli-
kované katalogy bratislavského Městského muzea: Stručný ka-
talog Městského múzea pódia miestností. Bratislava 1931;
GÜNTHEROVÀ, Alžběta - WAGNEROVÁ, Olga: Katalog
Múzea města Bratislavy. Bratislava 1933-
10 Náladu vládnucu v súvekej Bratislavě trefne popísala iná bra-
tislavská historická umenia, Weydovej nástupkyňa v bratislav-
skou! mestskom muzeu - Alžběta Güntherovâ-Mayerovà:
„Trojjazyčnosísa však stala osudovou pre město len čo bola politicky
zneužitá a rozbilajednotu a svornost' obyvatelův... Trojjazycnost, ktorá
v pokojných rokoch bola mostom k vzájomnému porozumeniu, naraz

68