DOI issue:
Nr. 2
DOI article:Pötzl-Malikova, Maria: Ku vzniku prvého morovéhu stĺpa Banskej Štiavnici a jeho významu v cirkevnom živote mesta
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.52804#0169
častnených spomínaný Michal Ignác Pirolt.11 V ňom
sa zaviazali postaviť na veřej nom mieste ako přejav
pokánia štíp zasvátený svátej Trojici, a patrónom proti
moru, ktorý mal pomocť utíšiť Boží hněv.12 Každý
rok na sviatok sv. Trojice mala ísť z farského kostola
k tomuto pomníku slávnostná procesia, ktorá mala
prosit o odvrátenie dalších pohrom. V případe, ak sa
přítomní nedožijú uskutočnenia svojho sl’ubu, zavá-
zovalo toto ex voto pod hrozbou smrtelného hriechu
aj ich potomkov a následovníkův. Počas épidémie sa
slávnostné omše a litánie, ktorými sa málo prosit’
o Božie milosrdenstvo, mali odbavovat v kostole před
obrazom, ktorý bol k tomuto účelu umiestnený na
hlavnom oltáři.
Ako dóležitý dokument, bol tento votívny sl’ub
adperpetuam rei memoriam deponovaný na faře spravo-
vanej jezuitmi a nachádza sa dodnes medzi ich písom-
nou pozostalosťou.13 Okrem toho bol v rovnakom
znění zapísaný aj do spomínaného protokolu o zasa-
daniach mestskej rady v roku 1710.14 Dlho bol tento
text v slovenských dejiných umenia prehliadaný.
Dokonca ani Vendelín Jankovič ho vo svojich zaslú-
žilých prácach o pósobení jezuitov v Banskej Štiavni-
ci necituje. Podlá jeho názoru postavili jezuiti(!) mo-
rový štíp až po roku 1759; skoršiu stavbu vóbec ne-
spomína.15 Až v Sprievodcovi po pamiatkach Stiavnice
od Jozefa Vozára a Jozefa Gindla z roku 1968 sa na-
chádza stručná zmienka o tom, že sa richtár(!) zavia-
zal postaviť štíp na počest’ sv. Trojice, ku ktorému sa
majú každoročně konat procesie. Podlá oboch auto-
rov, ktorí zrejme text votívneho sl’ubu poznali, vzni-
kol tento Trojičný štíp už v roku 1711.16 V neskorších
publikáciách sa tento štíp sice už občas spomína, ale
len okrajovo, ako málo významná pamiatka, ktorá
zmizla bez stopy.17 V niektorých prácach sa dokonca
vyskytol ničím nepodložený názor, že bol zasvátený
Immakulate, a že jeho socha je identická s tou sochou
Panny Márie, ktorá sa dnes nachádza uprostřed dneš-
ného stanettiovského štípa.18
Další dóležitý, doteraz neznámy dokument, kto-
rý nadvázuje na zápis slávnostného sl’ubu a poskytuje
nám podrobné údaje o priebehu stavby prvého vo-
tívneho štípa, sa dochoval v archívnej pozůstalosti
banskoštiavnických jezuitov v Budapešti.19 Je to spis
neskoršieho superiora jezuitskej rezidencie a správců
fary v Banskej Štiavnici P. Benedikta Mayerla, dato-
vaný 5. júlom 1754. Mayerl, ktorý sa zrejme snažil
o „obnovenie“ Trojičného štípa, t.j. o postavenie no-
11 Pozři přílohu č. I.
12 Vo vtedajších představách bolí epidemie a iné pohromy Bo-
žím trestom za hriechy l’udstva, preto sa sv. Trojici stavali vo-
tívne stlpy, ktoré ju mali uzmieriť.
13 Budapešť, Maďarský krajinský archív (Magyar Országos le-
véltár — ďalej MOL), archív Uhorskej komory (Kamarai levél-
tár), fond E 152 Acta jesuitica irregestrata, Residentia Schemniczien-
sis, Fasc. 4, No 6. Excerpta z tohto dokumentu od B. Gyéres-
syho sa nachádzajú v dokumentačnom oddělení Ústavu dějin
umenia (Múvészettórténeti intézet) Maďarskej akademie vied
v Budapešti (ďalej MTI MTA), č. 4495.
14 Protocollum..., c. d. (v pozn. 4), s. 164-167.
15 JANKOVIČ, V.: Dějiny jezuitov v Banskej Štiavnici. Bratislava
1941, s. 120. O udalostiach počas morovej epidemie chýba
v tejto publikácii každá zmienka. Tvrdenie, že jezuiti boli sta-
vebníkem nového štípa z rokov 1759 až 1764 nájdeme
v článku JANKOVIČ, V.: Dominikánsky kostol a kláštor
v Banskej Štiavnici a jeho najbližšie okolie. In: Vlastivědný ča-
sopis, 14, 1965, č. 3, s. 129.
16 VOZAR, J. — GINDL, J.: Banská Štiavnica a okolie. Sprievodca
po stavebných, uměleckých a technických pamiatkach. Banská Bys-
trica 1968, s. 30. Svoje tvrdenie „Město štíp skutočne posta-
vilo už r. 1711...“ autoři ničím nepodložili.
17 Súpis pamiatok na Slovensku, zv. I. A. Gíintherová-Mayerová
(ed.). Bratislava 1967, s. 76.
18 CELKOVÁ - ČELKO 1994, c. d. (v pozn. 3), s. 25-26. Autoři
sice uvádzajú votívny sl’ub Ignáca Pirolta postaviť v meste súsošie
sv. Trojice, vzápátí ale tvrdia: „Stlp rplastikou Immakulaty město
skutočnepostavilo v roku 1711“■ Postava P. Márie, ako orodovnice za
l’udstvo sa sice už velmi skoro stala obvyklou súčasťou sochárskej
výzdoby morových trojičných stlpov, jej výskyt však ešte neoprav-
ňuje považovať takýto štíp za mariánsky. V Banskej Štiavnici je
takýto předpoklad — odhliadnuc od toho, že vo votívnom slúbe z r.
1710 sa o znázornění Immakulaty vóbec nič nehovoří — nepravdě-
podobný už preto, lebo město si v roku 1748 postavilo na náměstí
před radnicou štíp zasvátený Immakulate. Dva stlpy s rovnaným
zasvátením uprostřed toho istého města sú ťažko myslitelné. Socha
P. Márie na dnešnom štípe sv. Trojice je štýlovo z rovnakej doby
ako ostatné sochy, ťažko sa dá veriť, že by bola o pol storočie staršia.
19 Pozři přílohu č. II. Spis sa dnes nachádza v Budapešti v MOL,
Kamarai levéltár, fond E 152 Acta jesuitica irregestrata, Residen-
tia Schemnicziensis, Fase. 1, No 4. Kusé excerptá z tohto spisu od
B. Gyéressyho sa nachádzajú v dokumentačnom odd. MTI
MTA, č. 4495-4499.
163
sa zaviazali postaviť na veřej nom mieste ako přejav
pokánia štíp zasvátený svátej Trojici, a patrónom proti
moru, ktorý mal pomocť utíšiť Boží hněv.12 Každý
rok na sviatok sv. Trojice mala ísť z farského kostola
k tomuto pomníku slávnostná procesia, ktorá mala
prosit o odvrátenie dalších pohrom. V případe, ak sa
přítomní nedožijú uskutočnenia svojho sl’ubu, zavá-
zovalo toto ex voto pod hrozbou smrtelného hriechu
aj ich potomkov a následovníkův. Počas épidémie sa
slávnostné omše a litánie, ktorými sa málo prosit’
o Božie milosrdenstvo, mali odbavovat v kostole před
obrazom, ktorý bol k tomuto účelu umiestnený na
hlavnom oltáři.
Ako dóležitý dokument, bol tento votívny sl’ub
adperpetuam rei memoriam deponovaný na faře spravo-
vanej jezuitmi a nachádza sa dodnes medzi ich písom-
nou pozostalosťou.13 Okrem toho bol v rovnakom
znění zapísaný aj do spomínaného protokolu o zasa-
daniach mestskej rady v roku 1710.14 Dlho bol tento
text v slovenských dejiných umenia prehliadaný.
Dokonca ani Vendelín Jankovič ho vo svojich zaslú-
žilých prácach o pósobení jezuitov v Banskej Štiavni-
ci necituje. Podlá jeho názoru postavili jezuiti(!) mo-
rový štíp až po roku 1759; skoršiu stavbu vóbec ne-
spomína.15 Až v Sprievodcovi po pamiatkach Stiavnice
od Jozefa Vozára a Jozefa Gindla z roku 1968 sa na-
chádza stručná zmienka o tom, že sa richtár(!) zavia-
zal postaviť štíp na počest’ sv. Trojice, ku ktorému sa
majú každoročně konat procesie. Podlá oboch auto-
rov, ktorí zrejme text votívneho sl’ubu poznali, vzni-
kol tento Trojičný štíp už v roku 1711.16 V neskorších
publikáciách sa tento štíp sice už občas spomína, ale
len okrajovo, ako málo významná pamiatka, ktorá
zmizla bez stopy.17 V niektorých prácach sa dokonca
vyskytol ničím nepodložený názor, že bol zasvátený
Immakulate, a že jeho socha je identická s tou sochou
Panny Márie, ktorá sa dnes nachádza uprostřed dneš-
ného stanettiovského štípa.18
Další dóležitý, doteraz neznámy dokument, kto-
rý nadvázuje na zápis slávnostného sl’ubu a poskytuje
nám podrobné údaje o priebehu stavby prvého vo-
tívneho štípa, sa dochoval v archívnej pozůstalosti
banskoštiavnických jezuitov v Budapešti.19 Je to spis
neskoršieho superiora jezuitskej rezidencie a správců
fary v Banskej Štiavnici P. Benedikta Mayerla, dato-
vaný 5. júlom 1754. Mayerl, ktorý sa zrejme snažil
o „obnovenie“ Trojičného štípa, t.j. o postavenie no-
11 Pozři přílohu č. I.
12 Vo vtedajších představách bolí epidemie a iné pohromy Bo-
žím trestom za hriechy l’udstva, preto sa sv. Trojici stavali vo-
tívne stlpy, ktoré ju mali uzmieriť.
13 Budapešť, Maďarský krajinský archív (Magyar Országos le-
véltár — ďalej MOL), archív Uhorskej komory (Kamarai levél-
tár), fond E 152 Acta jesuitica irregestrata, Residentia Schemniczien-
sis, Fasc. 4, No 6. Excerpta z tohto dokumentu od B. Gyéres-
syho sa nachádzajú v dokumentačnom oddělení Ústavu dějin
umenia (Múvészettórténeti intézet) Maďarskej akademie vied
v Budapešti (ďalej MTI MTA), č. 4495.
14 Protocollum..., c. d. (v pozn. 4), s. 164-167.
15 JANKOVIČ, V.: Dějiny jezuitov v Banskej Štiavnici. Bratislava
1941, s. 120. O udalostiach počas morovej epidemie chýba
v tejto publikácii každá zmienka. Tvrdenie, že jezuiti boli sta-
vebníkem nového štípa z rokov 1759 až 1764 nájdeme
v článku JANKOVIČ, V.: Dominikánsky kostol a kláštor
v Banskej Štiavnici a jeho najbližšie okolie. In: Vlastivědný ča-
sopis, 14, 1965, č. 3, s. 129.
16 VOZAR, J. — GINDL, J.: Banská Štiavnica a okolie. Sprievodca
po stavebných, uměleckých a technických pamiatkach. Banská Bys-
trica 1968, s. 30. Svoje tvrdenie „Město štíp skutočne posta-
vilo už r. 1711...“ autoři ničím nepodložili.
17 Súpis pamiatok na Slovensku, zv. I. A. Gíintherová-Mayerová
(ed.). Bratislava 1967, s. 76.
18 CELKOVÁ - ČELKO 1994, c. d. (v pozn. 3), s. 25-26. Autoři
sice uvádzajú votívny sl’ub Ignáca Pirolta postaviť v meste súsošie
sv. Trojice, vzápátí ale tvrdia: „Stlp rplastikou Immakulaty město
skutočnepostavilo v roku 1711“■ Postava P. Márie, ako orodovnice za
l’udstvo sa sice už velmi skoro stala obvyklou súčasťou sochárskej
výzdoby morových trojičných stlpov, jej výskyt však ešte neoprav-
ňuje považovať takýto štíp za mariánsky. V Banskej Štiavnici je
takýto předpoklad — odhliadnuc od toho, že vo votívnom slúbe z r.
1710 sa o znázornění Immakulaty vóbec nič nehovoří — nepravdě-
podobný už preto, lebo město si v roku 1748 postavilo na náměstí
před radnicou štíp zasvátený Immakulate. Dva stlpy s rovnaným
zasvátením uprostřed toho istého města sú ťažko myslitelné. Socha
P. Márie na dnešnom štípe sv. Trojice je štýlovo z rovnakej doby
ako ostatné sochy, ťažko sa dá veriť, že by bola o pol storočie staršia.
19 Pozři přílohu č. II. Spis sa dnes nachádza v Budapešti v MOL,
Kamarai levéltár, fond E 152 Acta jesuitica irregestrata, Residen-
tia Schemnicziensis, Fase. 1, No 4. Kusé excerptá z tohto spisu od
B. Gyéressyho sa nachádzajú v dokumentačnom odd. MTI
MTA, č. 4495-4499.
163