Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (38.2005)

3. Trojičný štíp v Prievidzi


vého, v ňom zhrnul všetky údaje z diária banskoštiav-
nickej jezuitskej rezidencie, týkajúce sa vzniku tohto
póvodného štípa a náboženských úkonov, ktoré s ním

súviseli. Prameň z ktorého čerpal je dnes nezvěstný;
nie je identický so zachovanou históriou domus tejto
rezidencie, ktorá sa nachádza dnes v rukopisnom od-
dělení Univerzitnej knižnice v Budapešti.20
Mayerl začína svoj text udalosťou zo 14. septem-
bra 1710. Menovite vypočítává všetkých účastníkův
sl’ubu a uvádza, že postavenie štípa, ktorým sa má
uprosit’ sv. Trojica, aby v budúcnosti uchránila město
nielen před morom, ale aj před nepriatel’om a před
chudobou (to ab hoste, tum a Peste, tum a paupertate')
majú spoločne financovat’ Banská komora, Banský súd
a město Stiavnica. Okrem toho sa tu dozvedáme, že
obraz znázorňujúci svátú Trojicu, položený na hlav-
ný oltář farského kostola, ku ktorému sa mali veriaci
vtedy modlit’, bol len nedávno k tomuto účelu nama-
lovaný.
So stavbou štípa sa začalo, až keď mor pominul.
Podlá mestskej zápisnice sa v nedelu 8. marca 1711
na omšiach spievalo Te Deum z vďaky za to, že umie-
ranie přestalo.21 Dva mesiace neskór, 8. mája sa na
Hornom náměstí střetli účastníci sl’ubu z predchá-
dzajúceho roku, spolu s městským farárom P. Ada-
mom Kirchmayerom, aby odobrili miesto, ktoré na
stavbu votívneho štípa vybral Kornel Höll, význam-
ný banský inžinier, v tejto súvislosti označený ako
architectus.22 Haviari začali čoskoro na to s kopáním
základov. Dňa 31. mája 1711, v nedelu zasvátenú
Sv. Trojici, šla už prvá procesia k tomuto miestu,
kde před provizórnym oltárom slúžil P. Kirchmay-
er slávnostnú omšu. Tieto procesie sa potom každo-
ročně opakovali. V roku 1717 bol Trojičný štíp už
temer hotový, chýbala mu už len vrchná časť. Na
podnět Jána Aignera, úradníka Banskej komory
a direktora Cisárskej komory v Kremnici, sa tu od
roku 1718 začali spievať v den Sv. Trojice a v jed-
notlivých dňoch zasvátených patrónom proti moru,
ktorých sochy obklopovali strednú časť štípa so Sv.
Trojicou, ludové litánie cum vulgáto germanico cantu,
ktoré sa v nepriaznivom počasí potom spievali
v kostole, a to často za sprievodu pastierskych trúb

20 Budapest, Egyetemi konyvtár, Kézirattár, sign. Ab 104, Hzl-
toria Pesidentiae Schemnitziensis. V zápiskoch tohto rukopisu sa
o morovom stlpe dozvieme len velmi málo. Okrem toho tu
úplné chýbajú roky 1703-1712 (prázdné strany).
21 SOKA — pobočka v Banskej Štiavnici, inv. č. 355: Protocollum
An. 1771, s. 9. Podlá Mayerlovych výpiskov (příloha II) skon-
čili všetkypobožnostivzťahujúcesak moruaž3.januára 1712.

Ich ukončenie bolo tiež reakciou na to, že v krajině skončila
vojna (Szatmársky mier v r. 1711).
22 K týmto a dalším údajom o trojičnom stlpe pozři přílohu II.
K Matějovi Kornelovi Helioví (Höllovi), významnom banskom
inžinierovi, otcovi astronoma Maximiliána Helia, pozři: Slo-
venský biografický slovník, zv. 2. Martin 1987, s. 313-

164