DOI issue:
Nr. 2
DOI article:Pötzl-Malikova, Maria: Ku vzniku prvého morovéhu stĺpa Banskej Štiavnici a jeho významu v cirkevnom živote mesta
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.52804#0171
(tubae campestres).2i Výdavky na tieto spevy niesli
baníci, ktorí na ne prispievali — údajné dobrovolné
— istou čiastkou z výnosu svojej ťažby.23 24 Litanie spo-
mína vo svojom spise aj P. Benedikt Mayerl. Podlá
něho sa v roku 1718 odbavovali za účasti úradníkov
Banskej komory, a každoročně ich sprevádzal miest-
ny farár. Z baníckej pokladnice dostávali za to on
a hudebníci kostola každý rok 315 zlatých.25
V nedelu dna 4. júna 1719, na sviatok Sv. Troji-
ce, sa na závěr procesie a aj potom v kostole spievalo
Te Deum, a na hrade sa střídalo z kanónov na osla-
vu toho, že v tom roku bol už votívny trojičný stlp
„vcelku“ {ut plurimé) dokončený.26 Procesie a litánie
sa odbavovali v súvislosti s ním potom aj nadalej, a to
každý rok podlá už tradičného zvyku.27
Z tohto pôvodného stlpa sa dnes nič podstatného
nezachovalo.28 Položku 30 zlatých a 54 grajciarov vo
vyúčtovaní nového stlpa za „rozbitie soch“29 musíme
vidieť v súvislosti s týmto faktom. Nepoznáme zatial
ani grafíckú reprodukciu jeho podoby. Jedine na jed-
nej perokresbě, ktorá sa údajné nachádza v spisovej
pozostalosti banskoštiavnických jezuitov v Budapešti30
a ktorá dost’ neumelo zachytává celkový pohlaď na
Banskú Stiavnicu, vidno na mieste dnešného Trojič-
ného stlpa malú nezretelnú siluetu inej stavby. Túto
kresbu publikoval v roku 1965 Vendelín Jankovič,
ktorý ju podlá niektorých tu zobrazených, neskor ale
zbúraných stavieb datoval do páťdesiatych rokov 18.
storočia.31 Pretože o existencii prvého morového stlpa
nič nevedel, interpretoval jeho zobrazenie na kresbe
ako „ideový náčrt“ Dionýza Stanettiho pre buducich
stavebníkův — jezuitov.32 Další autoři zaoberajúci sa
touto kresbou, viděli v zakreslenej siluete už znázor-
něme Stanettiho stlpa a datovali preto túto vedutu
napriek výskytu v tom čase už zbúraných lokalit až
do doby po 1764.33 Považujem Jankovičovo datova-
nie za správné a napriek nezřetelnosti maličkej silue-
ty, považujem tu zobrazený Trojičný stlp za povodný
z roku 1719- Táto silueta sa predsa len značné odli-
šuje od neskoršej stavby a připomíná koncepcie iných
stlpov, ktoré vznikli v prvej tretine 30. storočia. Cha-
rakteristická pre tento typ stlpov je poměrně mohut-
ná skupina sv. Trojice, umiestnená na užšom pod-
stavci, ktorý má zváčša podobu točitého stlpa, alebo
ihlanu, často dekorativně ozdobeného buď obláčikmi
alebo inými motívmi. V dolnej časti obklopujú po-
tom túto strednú časť ďalšie sochy morových svát-
cov, ktoré sú alebo integrované do masívneho sokla,
alebo stoja samostatné. Takéto stlpy poznáme napří-
klad na okolí Viedne - v Mödlingu, Klosterneubur-
gu, Perchtoldsdorfe, St. Pöltene;34 na Slovensku napr.
v Trnavě, Komárně a v Prievidzi.35 Na rozdiel od za-
23 Historia Residentiae Schemnitziensis..., c. d. (v pozn. 20), s. 114.
Autorovi zápisu neboli zrejme tieto „ludové“ litánie velmi po
voli. Spomínaný pôvodca a horlivý podporovatel tohto podu-
jatia Dominus Joannes Agner patřil zrejme medzi tých, ktorí sa
zúčastnili slávnostného slubu vo farskom kostole dňa 14. sep-
tembra 1710 (pozři výpočet zúčastněných u B. Mayerla —pří-
loha č. II., tu ako Joannes Baptista Aigner).
24 Banská Štiavnica, Slovenský banský archív, Hlavný komorný
grófsky úřad, rok 1718, č. 62 - koncept správy hlavnému
komorskému grófovi z 10. marca 1718. Na zaplatenie hu-
dobníkov k týmto novým litániám mal každý haviar „umb von
gott dem allmächtigen den seegen Ihrer hand-arbeith und abwendung
alles Ubls zuerbitten, von jedem Khür ein kräzl ärz freywillig zur
diesem Ende auf geopfertO príjmoch z tejto dobrovol’nej ofer-
ty sa mal viesť samostatný účet.
25 Porov. příloha č. II.
26 Ibidem.
27 Ibidem. B. Mayerl r. 1754, v dodatku ku svojim výpiskom
píše, že nábožné úkony - a to tak procesie (od r. 1712) ako
litánie (od r. 1718), stále trvajú (jn hodiernum diem durans).
28 V depozite SBM v Banskej Štiavnici sa nachádza pod inv. č. UH-
588 fragment hrubo opracovaného reliéfu, so znázorněním obla-
kov, ktorý údajné pochádza z tohoto staršieho stllpa. Za upozor-
nenie na tento objekt a za sprostredkovanie príslušnej inventár-
nej karty d’akujem Mgr. Márii Celkovej, pracovníčke Múzea.
29 CELKOVÁ - ČELKO 1994, c. d. (v pozn. 3), s. 29. Zápis
o tejto položke nemá dátum. Z rozbitých sôch sa vytvořili
nějaké „štvorce“ — možno kamene pre dlažbu.
30 MOL, Acta ecclesiastica (podlá údajov v článkoch, ktoré sa tou-
to vedutou zaoberajú). V Magyar Országos levéltár v Budapešti
sa v roku 2003 a 2005 ani mne ani pracovníkem archívu ne-
podařilo túto kresbu nájsť.
31 JANKOVIČ 1965, c. d. (v pozn. 15), s. 127 (repr.), 129.
32 Ako si to autor konkrétné predstavovoval, nie je celkom jasné.
33 SMOLÁKOVÁ, M. - ORIŠKO, Š.: Stavebná činnost jezuitov
v Banskej Štiavnici. In: Pamiatky a múzeá, 1992, č. 3, s. 11.
34 Repr. v: GRÜNBERG I960, c. d. (v pozn. 2), bez číselného
poradia.
165
baníci, ktorí na ne prispievali — údajné dobrovolné
— istou čiastkou z výnosu svojej ťažby.23 24 Litanie spo-
mína vo svojom spise aj P. Benedikt Mayerl. Podlá
něho sa v roku 1718 odbavovali za účasti úradníkov
Banskej komory, a každoročně ich sprevádzal miest-
ny farár. Z baníckej pokladnice dostávali za to on
a hudebníci kostola každý rok 315 zlatých.25
V nedelu dna 4. júna 1719, na sviatok Sv. Troji-
ce, sa na závěr procesie a aj potom v kostole spievalo
Te Deum, a na hrade sa střídalo z kanónov na osla-
vu toho, že v tom roku bol už votívny trojičný stlp
„vcelku“ {ut plurimé) dokončený.26 Procesie a litánie
sa odbavovali v súvislosti s ním potom aj nadalej, a to
každý rok podlá už tradičného zvyku.27
Z tohto pôvodného stlpa sa dnes nič podstatného
nezachovalo.28 Položku 30 zlatých a 54 grajciarov vo
vyúčtovaní nového stlpa za „rozbitie soch“29 musíme
vidieť v súvislosti s týmto faktom. Nepoznáme zatial
ani grafíckú reprodukciu jeho podoby. Jedine na jed-
nej perokresbě, ktorá sa údajné nachádza v spisovej
pozostalosti banskoštiavnických jezuitov v Budapešti30
a ktorá dost’ neumelo zachytává celkový pohlaď na
Banskú Stiavnicu, vidno na mieste dnešného Trojič-
ného stlpa malú nezretelnú siluetu inej stavby. Túto
kresbu publikoval v roku 1965 Vendelín Jankovič,
ktorý ju podlá niektorých tu zobrazených, neskor ale
zbúraných stavieb datoval do páťdesiatych rokov 18.
storočia.31 Pretože o existencii prvého morového stlpa
nič nevedel, interpretoval jeho zobrazenie na kresbe
ako „ideový náčrt“ Dionýza Stanettiho pre buducich
stavebníkův — jezuitov.32 Další autoři zaoberajúci sa
touto kresbou, viděli v zakreslenej siluete už znázor-
něme Stanettiho stlpa a datovali preto túto vedutu
napriek výskytu v tom čase už zbúraných lokalit až
do doby po 1764.33 Považujem Jankovičovo datova-
nie za správné a napriek nezřetelnosti maličkej silue-
ty, považujem tu zobrazený Trojičný stlp za povodný
z roku 1719- Táto silueta sa predsa len značné odli-
šuje od neskoršej stavby a připomíná koncepcie iných
stlpov, ktoré vznikli v prvej tretine 30. storočia. Cha-
rakteristická pre tento typ stlpov je poměrně mohut-
ná skupina sv. Trojice, umiestnená na užšom pod-
stavci, ktorý má zváčša podobu točitého stlpa, alebo
ihlanu, často dekorativně ozdobeného buď obláčikmi
alebo inými motívmi. V dolnej časti obklopujú po-
tom túto strednú časť ďalšie sochy morových svát-
cov, ktoré sú alebo integrované do masívneho sokla,
alebo stoja samostatné. Takéto stlpy poznáme napří-
klad na okolí Viedne - v Mödlingu, Klosterneubur-
gu, Perchtoldsdorfe, St. Pöltene;34 na Slovensku napr.
v Trnavě, Komárně a v Prievidzi.35 Na rozdiel od za-
23 Historia Residentiae Schemnitziensis..., c. d. (v pozn. 20), s. 114.
Autorovi zápisu neboli zrejme tieto „ludové“ litánie velmi po
voli. Spomínaný pôvodca a horlivý podporovatel tohto podu-
jatia Dominus Joannes Agner patřil zrejme medzi tých, ktorí sa
zúčastnili slávnostného slubu vo farskom kostole dňa 14. sep-
tembra 1710 (pozři výpočet zúčastněných u B. Mayerla —pří-
loha č. II., tu ako Joannes Baptista Aigner).
24 Banská Štiavnica, Slovenský banský archív, Hlavný komorný
grófsky úřad, rok 1718, č. 62 - koncept správy hlavnému
komorskému grófovi z 10. marca 1718. Na zaplatenie hu-
dobníkov k týmto novým litániám mal každý haviar „umb von
gott dem allmächtigen den seegen Ihrer hand-arbeith und abwendung
alles Ubls zuerbitten, von jedem Khür ein kräzl ärz freywillig zur
diesem Ende auf geopfertO príjmoch z tejto dobrovol’nej ofer-
ty sa mal viesť samostatný účet.
25 Porov. příloha č. II.
26 Ibidem.
27 Ibidem. B. Mayerl r. 1754, v dodatku ku svojim výpiskom
píše, že nábožné úkony - a to tak procesie (od r. 1712) ako
litánie (od r. 1718), stále trvajú (jn hodiernum diem durans).
28 V depozite SBM v Banskej Štiavnici sa nachádza pod inv. č. UH-
588 fragment hrubo opracovaného reliéfu, so znázorněním obla-
kov, ktorý údajné pochádza z tohoto staršieho stllpa. Za upozor-
nenie na tento objekt a za sprostredkovanie príslušnej inventár-
nej karty d’akujem Mgr. Márii Celkovej, pracovníčke Múzea.
29 CELKOVÁ - ČELKO 1994, c. d. (v pozn. 3), s. 29. Zápis
o tejto položke nemá dátum. Z rozbitých sôch sa vytvořili
nějaké „štvorce“ — možno kamene pre dlažbu.
30 MOL, Acta ecclesiastica (podlá údajov v článkoch, ktoré sa tou-
to vedutou zaoberajú). V Magyar Országos levéltár v Budapešti
sa v roku 2003 a 2005 ani mne ani pracovníkem archívu ne-
podařilo túto kresbu nájsť.
31 JANKOVIČ 1965, c. d. (v pozn. 15), s. 127 (repr.), 129.
32 Ako si to autor konkrétné predstavovoval, nie je celkom jasné.
33 SMOLÁKOVÁ, M. - ORIŠKO, Š.: Stavebná činnost jezuitov
v Banskej Štiavnici. In: Pamiatky a múzeá, 1992, č. 3, s. 11.
34 Repr. v: GRÜNBERG I960, c. d. (v pozn. 2), bez číselného
poradia.
165