DOI article:
Pötzl-Malíková, Mária: Pôsobenie Spoločnosti Ježišovej v Banskej Štiavnici a jeho význam pre podobu a rozvoj barokového umenia v meste (roky 1649-1718)
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.51712#0160
hato zdobený naturalistickým rastlinným ornamen-
tům a emailovými medailónmi, čím zase iste vyjad-
řuje snahu vyrovnat’ sa v skvelosti predmetov kato-
líckej straně. Hoci tu výzdoba zodpovedá vo svojom
tvarosloví súdobej móde, predsa len je aplikovaná na
přežitý, neadekvátny typ nádoby, ktorý sa v iných
evanjelických centrách na tento účel vóbec nepouží-
val139 a svědčí o 1’pení evanjelikov na Slovensku na
renesančnej svetskej tradicii.140 Oscilovanie medzi
přizvukováním jednoduchej hladkej formy a bohatým
okázalým dekórom badat aj u iných evanjelických li-
turgických predmetov, ktoré sa v Banskej Štiavnici
z tej doby zachovali. Prvú tendenciu reprezentuje
schránka na oblátky od B. Weigla z roku 1689,141
druhů kalich od Michala Kleina z roku 1714, dar
vplyvnej rodiny Reutterovcov,142 ktorý sa vo svojej
skvostnej výzdobě nijako neodlišuje od kalichov ka-
tolických, ba dokonca ich v nej ešte překonává.
Posledný nútený exodus jezuitov z Banskej Štiav-
nice spadá už do začiatku 18. storočia a trvá tentoraz
niekol’ko rokov. V septembri 1703 obsadili město
vojská Františka Rákóczyho II., čo málo za následok
prevzatie dvoch kostolov a to sv. Kataríny a Panny
Marie Snežnej v roku 1705 evanjelíkmi.143 Jezuiti
mohli istý čas zostať ešte v meste a ponechať si aj svoj
kostol, rok na to sa na Rákóczyho příkaz museli ale
všetkého vzdať a v tom istom roku aj odísť.144 V tejto
pre nich tak dramatickej a ťažkej době zomrel v Ban-
skej Štiavnici ich superior P. Ignác Garmeth.145 Ka-
tolickým farským kostolom sa stal bývalý jezuitský
kostol Nanebovzatia Panny Márie a faru převzal bá-
tovský farár Ján Hieroným Stanko. Jeho nástupcom
139Porovnaj k tomu liturgické konvice na víno repr. v: SELING
1980, c. d. (v pozn. 129), zv. II., repr. č. 273-276, 662-664.
Bežne používaný typ v evanjelickej cirkvi je poměrně vysoký
a hladký, v dolnej časti baňatý, v hornej zúžený.
l40Na prežívanie tradičných profánnych foriem v liturgických
predmetoch evanjelickej cirkvi poukázala už TORANOVÁ
1998, c. d. (v pozn. 121), s. 79.
141TORANOVÁ 1983, c. d. (v pozn. 90), s. 180, č. kat. 59,
farebná repr. na s. 104. Podstavec schránky je neskorší, vzni-
kol až v r. 1729.
I42Ibidem, s. 190, č. kat. 113, farebná repr. na s. 122.
l43JANKOVIČ 1941, c. d. (v pozn. 6), s. 98-99. K historii Rákocy-
ho ťaženia v banských mestách všeobecne pozři najma RICH-
sa po troch rokoch stal krupinský farár Tomáš Pet-
róczy, inštalovaný v apríli 1708 za městského fará-
ra.146 Tým sa zdál osud jezuitov spečatený. Iste vtedy
už málokto počítal s ich návratem a hlavně nie s ich
opátovným prevzatím fary.
Z doby pósobenia farára Stanka sa v archívnej po-
zůstalosti jezuitov zachoval dóležitý spis, ktorý nám
mnoho vypovedá o stave kostolov, najmä ich vnútor-
ného zariadenia po odchode jezuitov z města: kano-
nická vizitácia zo 16. augusta 1707.147 Spis potvrdzuje
známy fakt, že dva spomínané kostoly — sv. Katarina
a Panna Mária Sněžná patřili vtedy evanjelikom. Vy-
počítává však značnú zásobu omšového náčinia z po-
vodně katolického farského kostola sv. Kataríny. Tieto
predmety si zrejme katolíci preniesli do ich nového
farského kostola Nanebovzatia Panny Márie. Vo vý-
počte sa nachádzajú medzi iným tri strieborné pozlá-
tené kalichy a jedno cibórium ako aj jedna velká
a „elegantná“ monštrancia a tiež viaceré strieborné
predmety, ktoré na barokový spósob ozdobovali vte-
dy sochy. V bývalom jezuitskom kostole chýbali naj-
vzácnejšie kalichy, monštrancie a omšové rúcha, kto-
ré pátri vzali so sebou a „ukryli na spolahlivom mies-
te“. Nachádzali sa tam okrem iného ale ešte stále dva
strieborné kalichy, pozlátené cibórium a značný po-
čet omšových rúch, takže sa tu bez problémov mohli
slúžiť omše. Podlá tohto spisu jezuiti dokázali po vel’-
kom rabovaní v roku 1679 v priebehu troch desaťro-
čí teda opáť velmi bohato zásobiť oba hlavné kostoly
tak liturgickým nářadím ako paramentami.
Menej nákladné bolo zariadenie kaplnky sv. Anny,
ktoré málo len jeden pozlátený kalich a kde sa zrej-
TER 1903, c. d. (v pozn. č. 96) a KŘIŽKO, Pavel: 7. dějin ban-
ských miest na Slovensku. Bratislava 1964, s. 80-280 (dějiny ban-
ských miest v čase povstania Františka Rákócyho II. (1703—1711).
l44Podl’a neskoršie citovanej kanonickej vizitácie z roku 1707
(pozři přílohu č. I.) opustili jezuiti Banskú Stiavnicu dna 8.
októbra 1706.
I45Č)NB, Litterae Annuae, c. d. (v pozn. 14), za rok 1705, fol. 63
r. (nekrolog P. Ignáca Garmetha, pochádzajúceho z Grazu).
146JANKOVIČ 1941, c. d. (v pozn. 6), s. 99.
147MOL, Acta jesuitica regestrata, Res. Schemnicziensis, c. d. (v pozn.
12), Fase. 1, č. 16. Výpisky z tohoto dokumentu sa nachádza-
jú v MTI MTA, Budapešť, c. d. (v pozn. 13), č. 01586-01590.
Pozři přílohu č. I v tomto příspěvku.
152
tům a emailovými medailónmi, čím zase iste vyjad-
řuje snahu vyrovnat’ sa v skvelosti predmetov kato-
líckej straně. Hoci tu výzdoba zodpovedá vo svojom
tvarosloví súdobej móde, predsa len je aplikovaná na
přežitý, neadekvátny typ nádoby, ktorý sa v iných
evanjelických centrách na tento účel vóbec nepouží-
val139 a svědčí o 1’pení evanjelikov na Slovensku na
renesančnej svetskej tradicii.140 Oscilovanie medzi
přizvukováním jednoduchej hladkej formy a bohatým
okázalým dekórom badat aj u iných evanjelických li-
turgických predmetov, ktoré sa v Banskej Štiavnici
z tej doby zachovali. Prvú tendenciu reprezentuje
schránka na oblátky od B. Weigla z roku 1689,141
druhů kalich od Michala Kleina z roku 1714, dar
vplyvnej rodiny Reutterovcov,142 ktorý sa vo svojej
skvostnej výzdobě nijako neodlišuje od kalichov ka-
tolických, ba dokonca ich v nej ešte překonává.
Posledný nútený exodus jezuitov z Banskej Štiav-
nice spadá už do začiatku 18. storočia a trvá tentoraz
niekol’ko rokov. V septembri 1703 obsadili město
vojská Františka Rákóczyho II., čo málo za následok
prevzatie dvoch kostolov a to sv. Kataríny a Panny
Marie Snežnej v roku 1705 evanjelíkmi.143 Jezuiti
mohli istý čas zostať ešte v meste a ponechať si aj svoj
kostol, rok na to sa na Rákóczyho příkaz museli ale
všetkého vzdať a v tom istom roku aj odísť.144 V tejto
pre nich tak dramatickej a ťažkej době zomrel v Ban-
skej Štiavnici ich superior P. Ignác Garmeth.145 Ka-
tolickým farským kostolom sa stal bývalý jezuitský
kostol Nanebovzatia Panny Márie a faru převzal bá-
tovský farár Ján Hieroným Stanko. Jeho nástupcom
139Porovnaj k tomu liturgické konvice na víno repr. v: SELING
1980, c. d. (v pozn. 129), zv. II., repr. č. 273-276, 662-664.
Bežne používaný typ v evanjelickej cirkvi je poměrně vysoký
a hladký, v dolnej časti baňatý, v hornej zúžený.
l40Na prežívanie tradičných profánnych foriem v liturgických
predmetoch evanjelickej cirkvi poukázala už TORANOVÁ
1998, c. d. (v pozn. 121), s. 79.
141TORANOVÁ 1983, c. d. (v pozn. 90), s. 180, č. kat. 59,
farebná repr. na s. 104. Podstavec schránky je neskorší, vzni-
kol až v r. 1729.
I42Ibidem, s. 190, č. kat. 113, farebná repr. na s. 122.
l43JANKOVIČ 1941, c. d. (v pozn. 6), s. 98-99. K historii Rákocy-
ho ťaženia v banských mestách všeobecne pozři najma RICH-
sa po troch rokoch stal krupinský farár Tomáš Pet-
róczy, inštalovaný v apríli 1708 za městského fará-
ra.146 Tým sa zdál osud jezuitov spečatený. Iste vtedy
už málokto počítal s ich návratem a hlavně nie s ich
opátovným prevzatím fary.
Z doby pósobenia farára Stanka sa v archívnej po-
zůstalosti jezuitov zachoval dóležitý spis, ktorý nám
mnoho vypovedá o stave kostolov, najmä ich vnútor-
ného zariadenia po odchode jezuitov z města: kano-
nická vizitácia zo 16. augusta 1707.147 Spis potvrdzuje
známy fakt, že dva spomínané kostoly — sv. Katarina
a Panna Mária Sněžná patřili vtedy evanjelikom. Vy-
počítává však značnú zásobu omšového náčinia z po-
vodně katolického farského kostola sv. Kataríny. Tieto
predmety si zrejme katolíci preniesli do ich nového
farského kostola Nanebovzatia Panny Márie. Vo vý-
počte sa nachádzajú medzi iným tri strieborné pozlá-
tené kalichy a jedno cibórium ako aj jedna velká
a „elegantná“ monštrancia a tiež viaceré strieborné
predmety, ktoré na barokový spósob ozdobovali vte-
dy sochy. V bývalom jezuitskom kostole chýbali naj-
vzácnejšie kalichy, monštrancie a omšové rúcha, kto-
ré pátri vzali so sebou a „ukryli na spolahlivom mies-
te“. Nachádzali sa tam okrem iného ale ešte stále dva
strieborné kalichy, pozlátené cibórium a značný po-
čet omšových rúch, takže sa tu bez problémov mohli
slúžiť omše. Podlá tohto spisu jezuiti dokázali po vel’-
kom rabovaní v roku 1679 v priebehu troch desaťro-
čí teda opáť velmi bohato zásobiť oba hlavné kostoly
tak liturgickým nářadím ako paramentami.
Menej nákladné bolo zariadenie kaplnky sv. Anny,
ktoré málo len jeden pozlátený kalich a kde sa zrej-
TER 1903, c. d. (v pozn. č. 96) a KŘIŽKO, Pavel: 7. dějin ban-
ských miest na Slovensku. Bratislava 1964, s. 80-280 (dějiny ban-
ských miest v čase povstania Františka Rákócyho II. (1703—1711).
l44Podl’a neskoršie citovanej kanonickej vizitácie z roku 1707
(pozři přílohu č. I.) opustili jezuiti Banskú Stiavnicu dna 8.
októbra 1706.
I45Č)NB, Litterae Annuae, c. d. (v pozn. 14), za rok 1705, fol. 63
r. (nekrolog P. Ignáca Garmetha, pochádzajúceho z Grazu).
146JANKOVIČ 1941, c. d. (v pozn. 6), s. 99.
147MOL, Acta jesuitica regestrata, Res. Schemnicziensis, c. d. (v pozn.
12), Fase. 1, č. 16. Výpisky z tohoto dokumentu sa nachádza-
jú v MTI MTA, Budapešť, c. d. (v pozn. 13), č. 01586-01590.
Pozři přílohu č. I v tomto příspěvku.
152