DOI article:
Račekova, Jarmila: Priemyselné výtvarníctvo alebo priemyselný design?: k obsahovému vymedzeniu a vzt̕ahu pojmov
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0258
254
Priemyselné výtvarníctvo
alebo priemyselný design?
(K obsahovému vymedzeniu a vzťahu pojmov)
JARMILA RAČEKOVÁ
V súčasnom období sa stále ešte střetáváme
s nevynesenými problémami obsahového vyme-
dzenia niektorých pojmov a 'kategorií, ktoré majú
vplyv na naše chápanie struktury a funkci! jed-
notlivých druhov umenia i celej výtvarnej kul-
tury. Bolo by zřejmým omylom pokladať tento
jav iba za přejav slabosti teoretického myslenia.
Naša súčasnosť je obdobím kvalitativně nových
vedecko-technických premien, ktoré sa odzrkad-
l’ujú vo všetkých isférach sociálneho života 1’udí.
Tieto ustavičné ,zmeny .sa nemůžu nepřejaviť aj
v oblasti teorie. Pojmy nie sú věčné, stabilné a
nemenné vo svojom obisahovom vymedzení a při
změnách objektívnej skutočnoisti sa nahrádzajú
inými pojmami. Tak vzniká situácia, že sa v jed-
nom a tom istom období používá jeden a ten istý
pojem v inom význame, obisahovom vymedzení,
rozsahu a vzťahu. Připadne pretrvávajú v teore-
tickej ispisbe pojmy, ktoré nevyjadrujú plné ob-
jektivnu realitu súčasného’ historického okamihu,
ale pociťujeme ich ako' vžité a tradičné.
Jedným z prejavov týchto skutočnosti je aj
používáme a vzťah pojmov priemyselné výtvar-
níctvo' a priemyselný design v slovenskej a českej
estetike a teorii umenia.
Presadenie pojmu priemyselné výtvarníctvo sú-
viselo s prejavom nového úsilia medzivojnového
pokolenia o zjednotenie estetických a hospodář-
ských snáh. (Z teoretikov ho zaviedol do všeo-
becného povedomia Jozef Vydra.) V bezprostřed-
né povojnovom období, keď sa jeho používáme
stabilizovalo, pojem' sa vztahoval na formotvor-
ný proces výrobku v priemysle s cielom utvořit
estetická hodnotu s 1’udskou mierou. Pojem prie-
myselný design sa v prácach našich teoretikov
objavuje najmä od druhej polovice šeisťdesiatych
rokov, po založení Rady výtvarnej kultúry vý-
roby (neskór premenovanej na Institut priemysel-
ného designu). Medzinárodný orgán ICSID, kto-
rého je Rada riadnym členom, používal tento
termín ako závazný. Na návrh předsedu ICSID
sa precizovalo obsahové vymedzenie pojmu s tým,
aby definícia iboia přijatelná v medzinárodnom
meradle. Znie takto: „Priemyselný design je
tvořivá činnost’, kto.rej cielom je tvorba formál-
nych kvalit predmetov, vyrábaných priemyslom.
Tieto kvality sa netýlkajú iba vonkajšieho vzhla-
du, ale sú v podstatě spâté predovšetkým s kon-
štrukčnými a funkčnými charakteristikami, ktoré
piemieňajú akýkolvek systém na jeden celok —
tak z hladiska výrobců, ako aj z hladiska použí-
váte! a. Priemyselný design zahfňa v Šebky aspek-
ty prostredia, ktoré nás obklopuje, po.kial súvisí
s priemyselnou výrobou.“1 Pojem a definíciu čes-
koslovenská delegácia nepřijala, napriek tomu sa
v súčasnoisti v teoretických prácach uvádza popři
pojme priemyselné výtvarníctvo aj pojem prie-
myselný design. Obidva pojmy pretrvávajú
v teoretiokej spisbe v týchto reláciách:
1. Pojem priemyselný design sa chápe ako nový,
ktorý svojím obsahem precizovaným definíciou
zodpovedá súčasnej praxi a nahrádza pojem prie-
myselné výtvarníctvo.
2. Pojem priemyselný design sa popiera ako ne-
vhodný, pretože šířka jeho1 obsahového významu,
v akom sa používá v zahraničí (najmä v kapita-
listických štátoch), nie je odrazem' tvořívej praxe
u nás.
Priemyselné výtvarníctvo
alebo priemyselný design?
(K obsahovému vymedzeniu a vzťahu pojmov)
JARMILA RAČEKOVÁ
V súčasnom období sa stále ešte střetáváme
s nevynesenými problémami obsahového vyme-
dzenia niektorých pojmov a 'kategorií, ktoré majú
vplyv na naše chápanie struktury a funkci! jed-
notlivých druhov umenia i celej výtvarnej kul-
tury. Bolo by zřejmým omylom pokladať tento
jav iba za přejav slabosti teoretického myslenia.
Naša súčasnosť je obdobím kvalitativně nových
vedecko-technických premien, ktoré sa odzrkad-
l’ujú vo všetkých isférach sociálneho života 1’udí.
Tieto ustavičné ,zmeny .sa nemůžu nepřejaviť aj
v oblasti teorie. Pojmy nie sú věčné, stabilné a
nemenné vo svojom obisahovom vymedzení a při
změnách objektívnej skutočnoisti sa nahrádzajú
inými pojmami. Tak vzniká situácia, že sa v jed-
nom a tom istom období používá jeden a ten istý
pojem v inom význame, obisahovom vymedzení,
rozsahu a vzťahu. Připadne pretrvávajú v teore-
tickej ispisbe pojmy, ktoré nevyjadrujú plné ob-
jektivnu realitu súčasného’ historického okamihu,
ale pociťujeme ich ako' vžité a tradičné.
Jedným z prejavov týchto skutočnosti je aj
používáme a vzťah pojmov priemyselné výtvar-
níctvo' a priemyselný design v slovenskej a českej
estetike a teorii umenia.
Presadenie pojmu priemyselné výtvarníctvo sú-
viselo s prejavom nového úsilia medzivojnového
pokolenia o zjednotenie estetických a hospodář-
ských snáh. (Z teoretikov ho zaviedol do všeo-
becného povedomia Jozef Vydra.) V bezprostřed-
né povojnovom období, keď sa jeho používáme
stabilizovalo, pojem' sa vztahoval na formotvor-
ný proces výrobku v priemysle s cielom utvořit
estetická hodnotu s 1’udskou mierou. Pojem prie-
myselný design sa v prácach našich teoretikov
objavuje najmä od druhej polovice šeisťdesiatych
rokov, po založení Rady výtvarnej kultúry vý-
roby (neskór premenovanej na Institut priemysel-
ného designu). Medzinárodný orgán ICSID, kto-
rého je Rada riadnym členom, používal tento
termín ako závazný. Na návrh předsedu ICSID
sa precizovalo obsahové vymedzenie pojmu s tým,
aby definícia iboia přijatelná v medzinárodnom
meradle. Znie takto: „Priemyselný design je
tvořivá činnost’, kto.rej cielom je tvorba formál-
nych kvalit predmetov, vyrábaných priemyslom.
Tieto kvality sa netýlkajú iba vonkajšieho vzhla-
du, ale sú v podstatě spâté predovšetkým s kon-
štrukčnými a funkčnými charakteristikami, ktoré
piemieňajú akýkolvek systém na jeden celok —
tak z hladiska výrobců, ako aj z hladiska použí-
váte! a. Priemyselný design zahfňa v Šebky aspek-
ty prostredia, ktoré nás obklopuje, po.kial súvisí
s priemyselnou výrobou.“1 Pojem a definíciu čes-
koslovenská delegácia nepřijala, napriek tomu sa
v súčasnoisti v teoretických prácach uvádza popři
pojme priemyselné výtvarníctvo aj pojem prie-
myselný design. Obidva pojmy pretrvávajú
v teoretiokej spisbe v týchto reláciách:
1. Pojem priemyselný design sa chápe ako nový,
ktorý svojím obsahem precizovaným definíciou
zodpovedá súčasnej praxi a nahrádza pojem prie-
myselné výtvarníctvo.
2. Pojem priemyselný design sa popiera ako ne-
vhodný, pretože šířka jeho1 obsahového významu,
v akom sa používá v zahraničí (najmä v kapita-
listických štátoch), nie je odrazem' tvořívej praxe
u nás.