Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 255
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0259
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
255

Keďže naším ciefom je dosiahnuf isté vyme-
dzenie, bude užitočné -konfrontovat’ typické teore-
tické koncepcie, ktoré sú rozšířené a reprezentujú
dóležité poňatia.
Podlá významovej štrulktúry znamená pojem
design rozvrh, plán, záměr, úmysel, vzor.2
Podlá obsahu, ktorý sa pojmu v zahraničněj
literatuře prisudzuje, móžeme globálně vymedziť
dve skupiny definícií:
1. Skupina, ktorá uvádza spravidla len istú zlož-
ku celého tvořivého procesu. Príkladom je názor
Tomasa Maldonada,3 iktorý definuje obsah poj-
mu „industrial design“ ako určovanie vlastností
tvarov predmetov, ktoré sa majú vyrábať v prie-
rnyselnom meradle. Úzko vymedzuje priemyselný
design aj S. Spadoliniý ktorý ho chápe ako „vy-
tváranie priemyselných foriem, ktoré móžu byť
vytvořené v lubovolnom množstve, nestrácajúc
Přitom svoj vonkajší výraz“. Tieto koncepcie
zdorazňujú iba čiastkovú zložkui priemyselného
designu (v prvom případe tvar, v druhom formu),
Pričom ostatně z komplexu vlastností výrobku
nechávajú nepovšimnuté. Osobitnou ekonomi-
stickou, v jadre ahumánnou koncepciou je tzv.
styling. Niektorí autoři ho pokladajú za jednu
z metod priemyselného designu. Ide o činnost’,
ktorá sleduje formálně stránky předmětu z hla-
diska ich efektu vizuálneho vnímania, bez ohladu
na zákonitosti komplexu komunikačných väzieb
voči člověku.
2. Druhá skupina definuje obsah priemyselného
designu v neprimeranej šírke a rezignuje na jeho
specifické vlastnosti, čím sa vystavuje riziku kon-
fúznosti a lahikej zranitelnosti. Týká sa to najmä
vědeckých práč anglosaského kultúrneho okruhu,
ktoré sa zaoberajú problematikou priemyselného
designu v najširšom význame pro jekto vania
komplexu předmětového prostredia spoločnosti.
Príkladom je názor L. B. Archera,5 ktorý definu-
je priemyselný design ako „předpis alebo model,
d’alej stelesnenie artefaktu a tvořivý čin“.
Doslova píše, že táto definícia zahfňa „ústred-
nú oblast’ architektúry, váčšinu foriem stro-
járstva, niektoré odbory védy, celé priemy-
selné návrhárstvo a váčšinu užitých umění
a uměleckých remesiel“. Tu je zřejmé, že sa
Pojem stává vzhladom na značné široký ob-
sah a rozisah diiskusným. Krajnosťou je koncep-

cia tzv. totálneho designu, ktorá zahfňa pod je-
den pojem vznik, vývin, realizáciui priemyselného
návrhu, d’alej obchodné aspekty, marketing, pro-
pagáciu a všetky zložky realizácie výrobku. (Kon-
cepcia -sa propagovala na Medzinárodnom kon-
grese o priemyselnom designe v Londýne roku
1966.) Je výrazom iprakticistickéhu poňatia cielov
designu, ktoré je vlastně kapitalistickej ekono-
mike. Racionálnym jadrom tejto teorie je kom-
plexný přístup k utváraniu výrobku v zmysle spo-
jenia jeho výroby a odbytu až po jeho odvedenie
k .spotřebitelovi.
Významové premeny pojmu priemyselný de-
sign sú z chronologického hl’adiska odraizom ne-
prestajiného rozširovania obsahovej sféry tejto
oblasti, ktorej činnost’ sa dnes opiera o integráciu
viacerých vědných odborov. Tvořivá činnost'
v priemysle smeruje od individuálneho a převáž-
né intuitivného formotvorného procesu ku kom-
plexnému tímovému přístupu, opierajúcemu sa
o interdisciplinárně poznanie. Doraz na ucelené
projektovanie celého životného prostredia člověka
je výrazom nových humanizačných tendencií vo
vedecko-technickom procese.
Pojem priemyiselné výtvarníctvo obsahovo spo-
čívá v zúženom poňatí úlohy výtvarníka v tvaro-
slovnom procese, ktorá sa v minulosti obmedzo-
vala na dodatočné a v podstatě intuitivné este-
tické dotváranie výrobku. (Týmto — možno- po-
vedať sochařským — prístupom k tvarovaniu sa
vyznačovala i začiatočná etapa činnosti Zdeňka
Kovářa.)
Súčasní teoretici, ktorí stotožňujú priemyselný
design s priemyiselným výtvarníctvom, vymedzujú
napr. odbor takto:
ako „komplexnú tvorbu uměleckých hodnot
výrobkov ako isúčasti úžitkových hodnot v oblasti
priemyselnej1 výroby a kontextu životného pro-
stredia“ (Miroslav Klivar),
ako1 „druh výtvarnej práce, ktorá využívá in-
dustriálnu techniku a technológiu na formotvor-
né záměry“ (Zdeněk Kostka),
ako „činnosť, smerujúcu k tvorbě tvarov, ktoré
dávajú luidské meradlo typovej podstatě výrobku
alebo výrobného nástroja“ (Dušan Šindelář).
Pre komparáciu vraťme sa k definícií navrho-
vanej Medzinárodnou radou pre priemyselný de-
sign. Vo svojej prvej časti jednoznačné charak-
loading ...