DOI article:
Kálmán, Julius: Viedenský blíženec jurského oltára
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0262
258
Viedenský blíženec jurského oltára III
JÚLIUS KÁLMÁN
Až donedávna převládala u nás vo všeobecnosti
mienka, že renesančný kamenný oltář v ranogo-
tickom ko,stole v Jure pri Bratislavě je stredoeu-
rópsiky unikát. Na území Slovenska je iste ojedi-
nělý svojím vekom, rozmermi a najmá materiá-
lem, pretože viac podobných diel tohto druhu
z bieleho vápnitého pieskovca v nasej oblasti
skutočne niet.
Ako pokračoval výskům umenia v prvej štvrti-
ne 16. storočia na našom území, strácal vierohod-
nosť tradovaný údaj, že oltář vytesal sochár, kto-
rého' priviedol jeden z miestnych grófov koncom
15. storočia do Jura až z Neapola, kde „bol krá-
lovi po nevestu“.
Hl’adanie autora oltára na juhu vychádza
z faktu, že renesanciu udomácnili u nás talian,ski
umělci. Táto orientácia má kořene ešte v středo-
věku, a to len v nedávno potvrdených předpokla-
dech, že nástěnné malby v našich najistarších
kostoloch (napr. Kostolany pod Tribečom) v po-
lovici 12. storočia vytvořili taliansko-byzantskí
majistri. Charitatívno-osvetové pósobenie řeholí
prichádzalo tiež z juhu od konca 13. storočia,
keď sa v Bratislavě usadzujú františkáni a kla-
risky (ktoré tu potom pósobili tákmer 500 rokov).
Vieme, že na uhorskom tróne král Eudovít I.
(Velký) z rodu Anjouovcov taliansko-francúziske-
ho póvodu pri svojich mecénskych počinoch za-
městnával talianskych umelcov a dvoř Mateja
Korvína nadvázoval v každom smere na vtedajšie
vzory talianskej renesancie. V stopách panovní-
ka hïadala osvědčených majstrov pre výzdobu
svojich sídel aj šlachta. Grófi zo Svátého Jura
a z Pezinka — jeden z najbohatších rodov v zá-
padnom' Uhorsku — vlastnili už v 13. storočí
Skalicu, Celklís (dnešné Bernolákovo), Eberhard
(dnešné Malinovo), v 15. storočí Plavecký hrad
i hrad Devin na sútoku Moravy a Dunaj a.1 O čle-
novi tohto rodu Jurajovi II. sa zachovalo, že bol
až dvakrát v Taliansku (v rokoch 1452 a 1476),
že dal v Jure rozšířit pevnostný farský kostol,
z čoho vznikla domnienka, že mal podiel na vzniku
vzácného kamenného oltára. Slohové znaky tohto
výnimočného diela vzbudili pozornost’ historikov
a iných oldborníkov už v 19. storočí.2 Ich výskům,
ktoirý sa izačal štúdiom genealogie a pokračoval
štýlovým roiziborom, kládol však dlho vznik oltára
nakoniec 15. storočia.
Dnes sa nám jurský oltář javí ako dielo pre-
tvárajúce do kameňa gotické dřevené křídlové
oltáře. V jeho, konstrukci! je zvisle páť osí a vo-
dorovné páť pásem nad sebou. Zvisle ich tvoria
pilastre zdobené reliéfnym ornamentom1 „stromu
života“ a hlavicami, vodorovné ich délia od seba
římsy zdobené rastlinným dekorom a len římsa
nad predelou je zdobená perlovcom a vajcovým
ornamentom (tento prvok sa traduje od gréckeho
starověku cez ranú renesančnú architektúru v Ta-
liansiku). V střede oltárnej archy je vysokým re-
liéfům' stvánnený sv. Juraj na koni, odetý v pan-
cieri, ako vráža kopiju do tlamy šarkana zvíja-
júceho sa pod kopytami koňa. Po obidvoch stra-
nách stredného póla sú menšie tiež reliéfně před-
stavené výjavy zo života sv. Juraj a, a to v 1’avom
poli hoře výjav, ako sa na orodovanie svátea
rúca modla, pod ním jeho mučenie v kotle; vpravo
hoře sťatie sv. Juraja, dole koleso na mučenie
zabíja kata. V každom poli zvýraznil sochár i po-
Viedenský blíženec jurského oltára III
JÚLIUS KÁLMÁN
Až donedávna převládala u nás vo všeobecnosti
mienka, že renesančný kamenný oltář v ranogo-
tickom ko,stole v Jure pri Bratislavě je stredoeu-
rópsiky unikát. Na území Slovenska je iste ojedi-
nělý svojím vekom, rozmermi a najmá materiá-
lem, pretože viac podobných diel tohto druhu
z bieleho vápnitého pieskovca v nasej oblasti
skutočne niet.
Ako pokračoval výskům umenia v prvej štvrti-
ne 16. storočia na našom území, strácal vierohod-
nosť tradovaný údaj, že oltář vytesal sochár, kto-
rého' priviedol jeden z miestnych grófov koncom
15. storočia do Jura až z Neapola, kde „bol krá-
lovi po nevestu“.
Hl’adanie autora oltára na juhu vychádza
z faktu, že renesanciu udomácnili u nás talian,ski
umělci. Táto orientácia má kořene ešte v středo-
věku, a to len v nedávno potvrdených předpokla-
dech, že nástěnné malby v našich najistarších
kostoloch (napr. Kostolany pod Tribečom) v po-
lovici 12. storočia vytvořili taliansko-byzantskí
majistri. Charitatívno-osvetové pósobenie řeholí
prichádzalo tiež z juhu od konca 13. storočia,
keď sa v Bratislavě usadzujú františkáni a kla-
risky (ktoré tu potom pósobili tákmer 500 rokov).
Vieme, že na uhorskom tróne král Eudovít I.
(Velký) z rodu Anjouovcov taliansko-francúziske-
ho póvodu pri svojich mecénskych počinoch za-
městnával talianskych umelcov a dvoř Mateja
Korvína nadvázoval v každom smere na vtedajšie
vzory talianskej renesancie. V stopách panovní-
ka hïadala osvědčených majstrov pre výzdobu
svojich sídel aj šlachta. Grófi zo Svátého Jura
a z Pezinka — jeden z najbohatších rodov v zá-
padnom' Uhorsku — vlastnili už v 13. storočí
Skalicu, Celklís (dnešné Bernolákovo), Eberhard
(dnešné Malinovo), v 15. storočí Plavecký hrad
i hrad Devin na sútoku Moravy a Dunaj a.1 O čle-
novi tohto rodu Jurajovi II. sa zachovalo, že bol
až dvakrát v Taliansku (v rokoch 1452 a 1476),
že dal v Jure rozšířit pevnostný farský kostol,
z čoho vznikla domnienka, že mal podiel na vzniku
vzácného kamenného oltára. Slohové znaky tohto
výnimočného diela vzbudili pozornost’ historikov
a iných oldborníkov už v 19. storočí.2 Ich výskům,
ktoirý sa izačal štúdiom genealogie a pokračoval
štýlovým roiziborom, kládol však dlho vznik oltára
nakoniec 15. storočia.
Dnes sa nám jurský oltář javí ako dielo pre-
tvárajúce do kameňa gotické dřevené křídlové
oltáře. V jeho, konstrukci! je zvisle páť osí a vo-
dorovné páť pásem nad sebou. Zvisle ich tvoria
pilastre zdobené reliéfnym ornamentom1 „stromu
života“ a hlavicami, vodorovné ich délia od seba
římsy zdobené rastlinným dekorom a len římsa
nad predelou je zdobená perlovcom a vajcovým
ornamentom (tento prvok sa traduje od gréckeho
starověku cez ranú renesančnú architektúru v Ta-
liansiku). V střede oltárnej archy je vysokým re-
liéfům' stvánnený sv. Juraj na koni, odetý v pan-
cieri, ako vráža kopiju do tlamy šarkana zvíja-
júceho sa pod kopytami koňa. Po obidvoch stra-
nách stredného póla sú menšie tiež reliéfně před-
stavené výjavy zo života sv. Juraj a, a to v 1’avom
poli hoře výjav, ako sa na orodovanie svátea
rúca modla, pod ním jeho mučenie v kotle; vpravo
hoře sťatie sv. Juraja, dole koleso na mučenie
zabíja kata. V každom poli zvýraznil sochár i po-