Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 259
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0263
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
259

zadie ideja náznakom krajiny, škál, hradov medzi
lesmi, domov, koistolov. Na obidvoich stranách
archy samostatné stoja sochy sv. Krištofa a sv.
Leopolda (tento středověký rakúslky pohraničný
gróf bol vyhlášený za svátého roku 1485, čo zá-
roveň datuje hornú medzu vo veku oltára).
V prvom nadistavci je reliéf predstavujúci sv.
Juraja před cisárom Diokleciánom. Na obidvoch
stranách štvorcového nadstavca sú sošky sv. Bar-
bory a sv. Kataríny, v prvej štvrtine 16. storočia
Ua dobových oltároch často stvárňovaných svá-
de. Na spomenutých nadstavcoch je v archivolte
reliéf zobrazujúci Mučenie sv. Sebastiána. Oltář do
výšky ukončieva soška sv. Michala archanjela,
ktorá připomíná najvyššiu věžičku fiálového nad-
stavca dřevených vyřezávaných1 gotických oltárov,
Podobné ako štíhle fialy středověkých oltárov
Pripomínajú dva kamenné štípy vedla sošiek sv.
Barbory a sv. Kataríny s plamenným ukončením.
Dekoraoným doplnkom všetkých polí s reliéfmi
sú ťažké rastlinné girlandy (na krajných reliéfoch
sa objavuje aj ovocný motiv). O niečo 1’ahšie gir-
landy dotvárajú priestor nad modelovanými fi-
gurkami v dvoch krajných nikách na predele oltá-
ra ,s námetmi Narodenia v Betleheme a Üteku do
Egypta. N střede predely bol povodně reliéfny
výjav Klaňania Troch králov (na začiatku 20.
storočia však tento1 reliéf premiestnili zo1 středu
oltára, kde liturgické předpisy určujú miesto pre
sviatoisť oltárnu, do južnej časti svátyne).
Za prvej světověj vojny sa otázkou provenien-
ce oltára zaoberal maďarský historik umenia
L. Éber (1871 —1935).3 Porovnal jurský oltář
s dovtedy známými pamiatkami z tohto obdobia
a usúdil, že oltář v Jure — hoci je zo všetkých
Uajrozmernejší, ale aj trocha provinčně stvárnený
— nemohol byť dielom severotalianskych sochá-
rov (Como), ani majistrov, ktorí sa vyznamená-
vali právě subtilitou v dielach zo začiatku 16.
storočia na území dnešného švajčiarskeho kan-
tónu Ticino (Tessin), konkrétné v Lugane. Podlá
Jeho mienky náš oltář patří do skupiny diel, ktoré
Vznikli v Dolnom Rakúsku. Kladie ho vedla ol-
lára v kaplnke Všetkých svátých v kostole obce
Altmiinster pri jazere Traun v Hornom Rakúsku
a vedla hlavného oltára v kostole obce Sierndorf
v Dolnom1 Rakúsku, ale najmá do blízkosti ná-
hrobníka Johanna Keckmanna v dóme sv. Štefa-

na vo Viedni, všetko z prvej štvrtiny 16. storočia.
Na altmúnsterskom oltáři si Éber všímá podob-
nost’ s jurským oltárom, pokial ide o výstavbu,
postoj i umiestnenie figúr v hornej časti oltára,
ale najmá spóisob, akým isú tesané vzájomne sa
prepletajúce festóny nad hlavami postáv. Na ol-
táři v Sierndorfe pobadal analógiu v architekto-
nických jednotlivostiach, v tvare predely, v čle-
nění a ornamentike hlavnej římsy i v reliéfe,
ktorý je hoře tiež v zaokrúhlenom poli. Na reliéfe
rozměrného náhrobníka statského farára J. Keck-
manna (umřel roku 1512) našiel Éber podobnost’
v zriasení rúcha diakona, no najmá v type jeho
tváře, v stylizovaní vlasov, v držaní hlavy, ktoré
sú priam totožné s týmito prvkami na1 bočných
reliéfoch jurského oltára. Na rakúskych oltároch
sa vyskytuje dekoračný motiv u nás zriedkavého
delfína, na jurskom je zasa pre našu oblast’ ty-
pická váza na predele.
Roku 1933 do radu stredoeurópskych renesanč-
ných kamenných oltárov zrazu priibudol další,
dovtedy v odbornej literatúre neevidovaný. Tento
nečakaný objav bol pre historikov umenia v ne-
meckej oblasti překvapením a ani naši odborní
pracovníci pre stále sa zhoršujúce medzinárodné
poměry v strednej Europe nestihli ho vtedy zare-
gistrovat’.4 Podobnost’ novoobjaveného vieden-
ského oltára s jurským je až nápadná.
Podlá hlavného výjavu v arche, kde sú reliéf-
ně stvárnené postavy sv. Anny, P. Márie a die-
ťaťa Ježiša, dostalo toto dielo v rakúskej odbor-
nej literatúre měno Annenaltar.5 Od vydania
knihy K. Oettingera, ktorá sa najdókladnejšie za-
oberá jeho genézou, uplynulo už tridsať rokov,
ale jej zistenia ešte neprenikli až k nám. Jej
autor sochárovi tohto oltára připisuje aj tzv.
Klett-Epitaf z roku 1513 v krížovej chodbě kláš-
tera v Klosterneuburgu, ďalej výjav Martýria
sv. Barbory z roku 1510 uložený v Diecéznom
múzeu vo Viedni a — podobné ako už před ním
Éber — aj oltář Všetkých svátých v Altmíinstri
z roku 1518. O týchto všetkých Oettinger tvrdí,
že vyšli iz dielne hlavného představitel’a renesanč-
ného prúdu viedenského .sochárstva po roku 1510.
Do okruhu jeho tvorby zahřňa aj oltář v Jure
pri Bratislavě. Do obrazovej časti svojej bohato
ilustrovanej knihy zařadil Oettinger fotografiu
ústredného výjavu jurského oltára s figúrou dra-
loading ...