Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1982)

25

76 Tamže, s. 283, 289. Prenikavú analýzu vývinových premien
sovietskej sociologie umenia od ideologizmu („vulgárneho socio-
logizmu“) dvadsiatych rokov, cez gnozeologizmus tridsiatych
a styridsiatych rokov, až po estetizmus od konca pätdesiatych
rokov a úsilia o syntézu a systémový přístup v súčasnosti podal
DAWYDOW, J. N. : Die Kunst als soziologisches Phänomen.
Dresden, 1974 s. 7—29.
77 Istorija, s. 23—25; POSPĚLOV, G. N.: c. d., s. 76.
78 Istorija, s. 23—24.
79 Tamže, s. 25.
80 Tamže, s. 36.
81 Tamže, s. 32—33.
82 Tamže, s. 24.
83 POSPĚLOV, G. N.: c. d., s. 78—79.
84 Tamže.
85 Tamže.

86 Tamže, s. 80.
87 Istorija, s. 48.
88 Uplatnila sa priamo skór v literárnej vede. Pozři POSPE-
LOV, G. N.: c. d., s. 76 a n.
89 MICHAJLOV, B. B.: c. d., s. 282 a n. Zhodná situácia bola
v literárnej vede, pozři POSPĚLOV, G. N. : c. d., s. 68 a n.
99 MICHAJLOV, G. N.: c. d.
91 Tamže, s. 283.
92 Tamže, s. 291.
93 Tamže, s. 292 a n.
94 Tamže, s. 289. POSPĚLOV, G. N.: c. d., s. 67 a i.
95 POSPĚLOV, G. N.: c. d., s. 69.
96 MICHAJLOV, B. B.: c. d., s. 283.
lamze.

98 POSPĚLOV, G. N.: c. d., s. 68—71.
99 MICHAJLOV, B. B.: c. d., s. 285.
100 Tamže, s. 287.
101 Tamže.
192 Tamže.

3 Tamže. Ide o Muratovovu prácu Problema chudožestven-
noj koncepcii z roku 1921.
494 Tamže, s. 287.
* Tamže. Ide o Gabričevského prácu Portrét kak problema
IZOin»a^en^a' In: Iskusstvo portreta, Moskva 1928.
6 Tamže, s. 287—288.
97 Tamže, s. 288.
/98 Tamže (BAKUŠINSKIJ, A. : Formalnoje razresenije motiva
jíScstvija“ u Sérová. In: Trudy sekcii iskusstvoznanija Nil, zv. 2,
Moskva 1928).
499 Tamže, s. 289.
110 Tamže, s. 289, 297 (NEDOVIČ, D.: Zadači iskusstvozna-
nija. Moskva 1927).
MICHAJLOV, B. B. : c. d., s. 289.
, Dalšími predstavitel’mi boli I. Maca, N. Tarabukin, N. Gu-
z , > pozři MICHAJLOV, B. B.: c. d., s. 297, pozn. 14, 15.
u‘ MICHAJLOV, B. B.: c. d., s. 291—292.
I ... Tamže, s. 292. Kritiku dualizmu nadstavba—základna pred-
■ °.Z1 IOFFE, I.: Kultura i Stil. Systema i principy sociologii
iskusstva. Leningrad 1927.
• ,Okrem spomenutej loffeho práce svoje idey vyjádřili predo-
'setkým v publikáciách : ARVATOV, B. : Sociologičeskaja poeti-
a' Moskva 1928: MACA, I. : Očerki po teoretičeskomu iskusstvo-
znaniju. Moskva — Leningrad 1931; IOFFE, I.: Krizis sovre-
mennogo iskusstva. Leningrad 1925; ARVATOV, B.: Iskusstvo
4 proizvodstvo. Moskva 1926; TARABUKIN, N.: Ot molberta
mašině. Moskva 1923; ČUŽAK, N.: K dialektike iskusstva.
Lita 1921. K tomu pozři MICHAJLOV, B. B.: c. d., s. 297.
MICHAJLOV, B. B. : c. d., s. 292 a n.
117 Tamže.
118 Tamže.

119 Tamže.

129 Tamže,
1-1 Tamže.

s. 293.

Formuloval to I. loffe v citovanej práci Kultura i Stil’;
P°i2r,1 MICHAJLOV, B. B. : c. d., s. 293—294, 298.
3 Tamže.

124 MICHAJLOV, B. B.: c. d., s. 294.
125 Tamže, s. 294—296.
126 Tamže.
127 Tamže.
128 Tamže, s. 295.
129 „Forsoci“ zdórazňujú, že sa obsah umenia mění podlá fun-
govania v tej-ktorej sociálnej vrstvě, že nové štýly sa objavujú
s novými sociálnymi skupinami, ktoré určujú vládnúci spósob
spracúvania materiálu, čo sa kanonizuje do noriem. Normy potom
zakladajú štýl. Pozři MICHAJLOV, B. B.: c. d.
130 Aby sme použili výraz W. Pindera („Gänsemarsch der
Stile“).
131 Podlá známej práce A. Malrauxa.
132 MICHAJLOV, B. B. : c. d., s. 295—296. (Túto epochálnu
myšlienku razil I. loffe v práci Kultura i stil’.)
133 Tamže.
134 Anticipujú sa tu tak neskoršie riešenia ikonologické, ako aj
myšlienky E. H. Gombricha, ako ich vyjádřil v práci Art and
Illusion, New York 1960.
135 Pozři programovo-syntetizujúcu stať sovietskej semiotickej
školy: IVANO V, V. V. — LOTMAN, J. M. — PJATIGOR-
SKIJ, A. M. — TOPOREV, V. N. — USPENSKIJ, B. A.:
Tezisi k semiotičeskomu izučeniju kultur. In: Semiotika i struk-
tura tekstu. Warszawa — Wroclaw — Krakow — Gdaňsk 1973,
s. 9—32.
136 POSPĚLO V, G. N.: c. d., s. 75—76; MICHAJLOV, B. B.:
c. d., s. 289.
137 POSPĚLOV, G. N.: c. d., s. 96.
138 Tamže, s. 81—96. Porovnaj ANDREJEV, T.: Iskusstvo-
znanije — važnaja časť sovetskoj chudožestvennoj kultury.
Iskusstvo 1966, č. 6, s. 3.
139 POSPĚLO V, G. N.: c. d., s. 95.
140 Tamže, s. 95 a n.
141 Výtvarnej problematike věnoval prácu „Plastické umenia“.
Pozři Istorija, s. 43.
142 POSPELOV, G. N.: c. d., s. 81—93; MICHAJLOV, B. B.:
c. d., s. 289—290.
143 O Fričeho názoroch pozři POSPELOV, G. N. : c. d., s.
81—85; MICHAJLOV, B. B.: c. d., s. 290—291; ANDREJEV,
T. : c. d., s. 3. Základnou teoretickou prácou V. M. Fričeho je
Sociologija iskusstva. Moskva 1926.
144 Preto si tento směr vyslúžil aj pomenovanie „psychoideoló-
gia“ : Frice chápal umělecké štýly ako vyjadrenia psychologických
zvláštností 1’udí istého obdobia, ktoré sa zakladali na dobovom
„spósobe tvorby“. Pozři POSPELOV, G. N. : c. d., s. 82; AN-
DREJEV, T.: c. d., s. 3.
145 POSPELOV, G. N.: c. d., s. 84—85 a i.
146 Keďže ide o psychosociológiu, dobová homogenita, vyjad-
řovaná homogenitou uměleckých dobových štýlov, je nielen ma-
teriálno-ekonomická, ale aj psychologická! Ekonomická dobová
homogenita zakladá homogenitu sociálnej psychologie, vyjadřuje
ju umenie. Rozdiel v porovnaní s duchovnodejinným chápáním,
v ktorom je umenie výrazom ducha doby, spočívá teda len v tom,
že sa dobová psychológia nepokládá za autonómnu a spirituál-
nu.
147 MICHAJLOV, B. B. : c. d., hovoří o statickom, nehistoric-
kom poňatí; o prenášaní situácie prvobytnej spoločnosti na vyvi-
nutejšie Štádiá, o předpoklade pravidelnosti vývinu a neměnnosti
objektov skúmania.
148 POSPELOV, G. N.: c. d., s. 85—93.
149 Tamže.
150 Tamže.
151 Tamže. Tieto myšlienky vyjádřil Pereverzev predovsetkým
v práci Problémy marksistskogo literaturovedenija. Literatura
i marksizm 1926, č. 2.
152 POSPELOV, G. N.: c. d.
153 Tamže, s. 96.
154 Tamže, s. 104.
155 Tamže.
156 Tamže, s. 96.
157 Tamže.
158 Tamže.