Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1982)

26

159 Tamže, s. 97—98. Vinogradov vyslovil tieto myšlienky
v práci Problema chudožestvennogo metoda z roku 1931.
160 POSPELOV, G. N.: c. d., s. 100—101.
161 Tamže, s. 99, 101 a n.
162 T. j. na starej ideologii vládnúcich tried.
163 POSPELOV, G. N.: c. d., s. 99.
164 Tamže, s. 96.
165 Tamže, s. 105 a n.
166 Tamže, s. 105.
167 Tamže, s. 111.
168 Tamže, s. 106 a n.
169 Tamže.
170 Tamže.
171 Tamže, s. 115.
172 ' | *0 y
173 POSPELOV, G. N.: c. d., s. 119.
174 Tamže, s. 120.
175 Tamže, s. 125 a n.
176 Tamže, s. 123 a n., s. 128.
177 Tamže, s. 128—129.
178 Tamže, s. 130.
179 Tamže, s. 129.
180 PODOBEDOVA, O.: Igor Grabar. Iskusstvo 1966, č. 6;
SIDOROV, A.: I. E. Grabar — vydajuščij dejatef sovetskoj
kultury. Iskusstvo 1971, č. 3; PODOBEDOVA, O. L: Igor
Grabar. Moskva 1964; LI VANO VA, T. N. : Boris Robertovič
Vipper i jego naučnoje nasledije. In: VIPPER, B. R.: Stati ob
iskusstve. Moskva 1970, s. 5—58; LAZAREV, V. N. : Nikolaj
Iljič Romanov (1867—1948). In: Sovetskoje iskusstvoznanije ’75,
Moskva 1976, s. 312—328; GRAŠČENKOV, V. N.: Viktor
Nikitič Lazarev. In: Vizantija. Moskva 1973, s. 5—23 a i.
181 PODOBEDOVA, O.: c. d., s. 46.
182 Tamže.
183 Tamže, s. 46—47.
184 DVORŽAK, M. : Očerki po iskusstvu srednevekova. Moskva
1934.
185 Vzhladom na to našla Dvořákova práca živú odozvu medzi
sovietskymi historikmi umenia. Chápanie umenia ako súčasti
života bolo blízké ich vtedajším snahám, pravda, na zásadné
odlišnej platformě. Preto dvořákovský přístup vyvolal i ostrů
kritiku, příznačné najmä v radoch „forsocov“ (Arvatov, Maca),
pre ktorých bol jasným príkladom metafyziky.
186 MACA, L: M. Dvoržak i istorija feodalnogo iskusstva. In:
DVORŽAK, M. : c. d., s. 5—33.
187 Toto určenie, pravda, nevystihuje rozdiel „forsocov“ od
Dvořákovho stanoviska. Bol to v podstatě rozdiel funkcionalizmu
voči spiritualizmu, funkcionálno-konštruktivistického hl’adiska
voči výrazovo duchovnému. To platí ešte pre dvadsiate roky nášho
storočia.
188 LIVANOVA, T. N. : c. d., s. 19, 35, v súvislosti s vědeckou
cestou B. R. Vippera.
189 Tamže, s. 18, 33, 35.
190 Tamže, s. 33.
191 Tamže, s. 33, 35.
192 Tamže, s. 33.
193 GRAŠČENKOV, V. N.: c. d., s. 10—11.
194 Tamže, s. 19.
195 Tamže, s. 20.
196 Tamže.
197 Takými sú obdivuhodné syntetické práce: LAZAREV, V.
N. : Istorija vizantijskoj živopisi, zv. 2. Moskva 1948; ALPATOV,
M. V.: Vseobščaja istorija iskusstv, zv. 2. Moskva 1948—1949.
198 POSPELOV, G. N. : c. d., s. 131 a n.
199 Tamže.
200 Tamže, s. 134.
201 Tamže, s. 132 a n.
208 Tamže, s. 133 a n.
293 Tamže, s. 136 a i.
204 Teda, naopak, ako v druhom teoretickom prúde reprezen-
tovanom RAPP-om, kde sa poznávacia stránka umenia nenego-
vala, ale sa neutralizovala tým, že sa jednoducho subsumovala

ideologickej funkcii, pochopenej ako bezprostředná a plné vědomá
straníckosť.
295 POSPELOV, G. N.: c. d., s. 146.
296 Tamže, s. 136, 147 a i.
297 Tamže, s. 147-—-148. Teória stotožňujúca poznanie, realiz-
mus a všenárodné, pokrokové, či dokonca všeludské hodnoty,
naďalej sa spájala s teóriou „dvoch prúdov“ v umění. — Teore-
tická aktivita sa sústreďovala na identifikovanie týchto kvalit
v róznych uměleckých smeroch, prúdoch, štýloch, i v tvorbě
osobností. V rámci tohto procesu sa odohrávali premeny a pře-
suny kritérií hodnotenia. Pozři POSPELOV, G. N. : c. d. s. 140
a n.
298 Tamže.
299 Tamže, s. 146.
219 PODOBEDOVA, O.: c. d., s. 47—49.
211 POSPELOV, G. N.: c. d., s. 138—139.
212 Tamže, s. 140.
213 Tamže, s. 148, 149.
214 Tamže, s. 150 a n.
215 Tamže, s. 151.
216 Tamže, s. 150, najmä zásluhou Burova. Pozři BÜRO V,
A. I.: Estetičeskaja suščnosť iskusstva. Moskva 1956.
217 Spomeňme práce: ŠTOLOVIČ, L. N.: Estetično v skuteč-
nosti a umění. Moskva 1959; VANSLOV, V.: Problém krásna.
Moskva 1957.
218 POSPELOV, G. N.: c. d., s. 151 a n.
219 Tamže, s. 152—153.
229 Uvádzam podlá práce: ZATENACKIJ, Ja.: K problemam
iskusstvoznanija i chudožestvennoj kritiki. Iskusstvo 1965, č. 11,
s. 20.
221 Ako na to kriticky upozornil naposledy ALPATOV, M. V. :
Umělecké dědictví moderního člověka a problémy dějin umění.
In: ALPATOV, M. V.: Umění a civilizace. Praha 1975, s. 5—17.
222 ANDREJEV, P. : Iskusstvoznanije — važnaja časť sovetskoj
chudožestvennoj kultury. Iskusstvo 1966, č. 6, s. 3—4.
223 Začali vychádzať zborníky Sovetskoje iskusstvoznanije (’74,
'75, ’76), které sú fórom pre specializované štúdie o všetkých otáz-
kách umenovedy, počnúc problémami súčasného umenia a kri-
tiky, cez otázky percepcie, sociologie, psychologie konzumovania
umenia, speciálně otázky světového i ruského umenia, problémy
metodologie až po dějiny disciplíny.
224 ANDREJEV, P. : c. d., s. 3; POSPELOV, G. N.: c. d.,
s. 161—162.
225 Tento fenomén som podrobnejšie analyzoval v štúdii Cesty
k syntéze, o súčasných trendoch v sovietskej historiografii výtvar-
ného umenia, prednesenej na pode Umenovedného ústavu SAV
roku 1977 (v tlači).
226 LAZAREV, V. N. : O nekotorych problemach v izučenii
drevnerusskogo iskusstva. In : LAZAREV, V. N. : Russkaja sredne-
vekovaja živopis. Staťji i issledovanija. Moskva 1970, s. 313.
227 Túto požiadavku vyslovuje LAZAREV, V. N. : Many
Directions . . . No Synthesis. The American Art Journal, 3, 1971,
č. 1, s. 101—104; polský překlad: Mnogošč kierunków — brak
syntézy. In: Pojçcia problémy metody wspólczesnej nauki
o sztuce. Warszawa 1976, s. 29—33. ■— Rôzne spósoby syntézy
som podrobné analyzoval v prednáške, citovanej v pozn. 225.
228 ANDREJEV, P. : c. d., s. 4.
229 ALPATOV, M. V. : Umělecké dědictví moderního člověka.
Pozři pozn. 221.
230 Zistila to i PODOBEDOVA, O. : c. d., s. 49. Svoje progra-
mové vyjadrenie to nachádza napr. v Kaganových prácach.
Pozři KAGAN, M. S.: Umění v systému kultury. Estetika, 16,
1979, č. 2, s. 65—84.
231 Tamže. Pozři aj BARABAŠ, J. : Veda o umění. Hladanie
syntézy. In: Otázky estetiky a poetiky. Bratislava 1978, s. 387—
419.
232 Najnovšiu analýzu sovietskej semiotickej školy podal MA-
CURA, V. : Metodologie semiotického střediska v SSSR. Estetika,
14, 1977, č. 3, s. 151—161.
233 IVANO V, V.: Očerki po istorii semiotiki v SSSR. Moskva
1976.
234 Na tému vztahu výskumu umenia k exaktným metodám