Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 30
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0034
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Reliéfna výzdoba severného a západného
portálu košického dómu

JINDRA BAKOŠOVÁ

Rozbor početnej litera túry, ktorá sa dosiaï zaoberala
problémom datovania a genézy reliéfnej výzdoby por-
tálov košického dómu ukazuje,2 že sa závěry bádatelbv
zhodujú len v niekolkých bodoch. Táto roztrieštenosť
názorov je věrným obrazom uvedeného diela, mnoho-
tvárného a ťažko definovatelného vo všetkých zlož-
kách.
Košičania chceli v osemdesiatych rokoch 14. storo-
čia vybudovat páťloďový chrám katedrálneho (čiže
dvorského) typu,3 čo bolo v rámci štruktúry města
cosi nelogické. Zároveň tento typ bol aj konzervatívny;
čoraz viac sa totiž uplatňovalo halové riešenie kostol-
ných priestorov. Túžba dat městu stánok tohto druhu
naznačuje úsilie bohatých mešťanov přiblížit sa dvor-
skej kultúre. Ako sa to v takýchto prípadoch často
stává, našli svoj ideál v architektonickom riešení, ktoré
v tom čase bolo právě pre dvorské umenie už pre-
žitkom.
Výstavba chrámu sa teda začala v duchu úsilia
o napodobenie královských kostolov. Odrazu však
bola stavba přerušená. Archívně pramene z tohto
obdobia sa, žial’, nezachovali. Preto nevieme, čo spó-
sobilo stavebnú přestávku.4 Odpustková bula pápeža
Bonifáca IX., vydaná na podporu budovania kostola
naznačuje,5 že to bol nedostatok finančných prostried-
kov. Aká změna však musela medzičasom nastat
v duchovnej atmosféře města, že bolo schopné přijat
pre pokračovanie stavby radikálně změněný plán!
Nový architekt riešil priestor centrálně,6 staticky,
oproti tradičnému sakrálnemu priestoru směruj úcemu
do híbky a do výšky. Toto centrálně riešenie bolo na
vtedajšiu dobu mimoriadne a ,,avantgardně“. Právě
ono přitahovalo a přitahuje pozornost váčšiny báda-
telov. Keďže v tejto etape výstavby kostola sa urobili

aj všetky tri portály, mohla by odborná literatúra
věnovaná tomuto problému slúžiť aj ako podpora
na datovanie reliéfnej výzdoby severného a západného
vchodu.7 Závěry bádatelov sa však ani v tomto pří-
pade nezhodujú.8 Okrem toho je otázne, či plastická
výzdoba portálov tvořila už od začiatku jednotný
celok s ich architektúrou.
Nejasný je už fakt, prečo sa na výnimočne originálně
a progresivně riešenom architektonickom diele obja-
vuje vonkajšia plastická výzdoba portálov. ,,Zlatým
obdobím“ tohto typu zdobenia portálov bolo vo Fran-
cúzsku 13. storočie, v Nemecku ešte aj prvá polovica
14. storočia. Druhá polovica 14. storočia však vo všet-
kých krajinách západnej a strednej Európy priniesla
ústup od sochárskej výzdoby exteriéru chrámu. Ko-
šické portály s bohatými reliéfmi sú teda svojím spó-
sobom anachronizmom. Preto sa logicky vynára
otázka, či myšlienka plastickej výzdoby obidvoch brán
nepatřila k póvodnému konzervatívnemu architekto-
nickému plánu. K tejto domnienke (ku ktorej prispieva
i tvar reliéfnej došky západného tympanonu, ktorý
nezodpovedá tvaru svojho architektonického rámca)
sa prikláňajú mnohí bádatelia.9 Je tu však další
problém. Plastická výzdoba vchodov košického dómu
nie je umiestnená len v poliach severného a západ-
ného tympanonu, ale smělo ich překročila, rozrástla
sa nad nimi v obrazcoch sledujúcich jedinečné riešenie
bohatého architektonického portálového rámca.
V tom azda možno nájsť dokaž pre jednotné riešenie
architektonickej a plastickej stránky portálov. Reliéfna
výzdoba sa teda rozpadá na dve časti: staršie práce
určené pre povodně plánovaný páťlodový kostol, ktoré
boli neskór použité na severnom a západnom tympa-
none a novšie rozmiestnené mimo nich? Aj s takýmto
loading ...