40



Košice, dóm, severný portál, výjavy z legendy o sv. Alžbětě, detail. Foto
K. Šilinger

Košice, dóm, severný portál, výjavy z legendy o sv. Alžbětě, detail. Foto
K. Šilinger

mické striedanie hladkých objemov (Longinovho pan-
ciera a štítu, Jánovej knihy) s hlboko a mäkko tvaro-
vanými drapériami. Vtlačené, slučkovité, miestami
úplné rozdrobené záhyby stratili viazanosť s telom
a pohybom pod nimi. Tváře mužov sú róznorodé, od
mäkkej a oblej Jánovej tváře, cez ostrejšie formované
až k naturalistickým a takmer karikatúrnym.
Navzájom sú tri došky Ukrižovania kompozičně
spojené systémom diagonál. Jánova tvář, obrátená
k divákovi, uvádza do deja. Od nej divákov pohïad
vedie diagonála, ktorú tvoří os evanjelistovej hlavy
•(a zdórazňujú diagonály stotníkovej ruky), smerom
hoře k ukřižovanému. Kristova, l’ahko k pravému
plecu přikloněná hlava stáča putuj úci pohïad zasa
smerom dolu, kde ho preberajú tváře žien (obrátené
ku krížu) v skupině okolo Márie a vedú ho k Máriinej
postave, kde sa zastavuje na jej uzavretom krúživom
pohybe. Tak vytvára scéna Ukrižovania (rozdělená
do troch dosák) kompozičně viazaný celok. Dalšie

diagonály — osi tváře Longina a muža stojaceho za
ním, a predlaktia ich rúk — spájajú scénu Ukrižova-
nia a Posledného súdu. Obsahovo viazané scény sú
teda spojené i kompozičně.
Po obidvoch stranách tympanonu, mierne vyvýše-
né, sú umiestnené polia s výjavmi z legendy o Alžbětě
Uhorskej. Na rozdiel od Ukrižovania, kde bola jediná
scéna rozdělená do troch polí, je tu na každej doske
zoskupených niekoïko výjavov. Hlavná postava le-
gendy sa objavuje v jednom poli štyrikrát, v druhom
dvakrát. Clenenie polí je horizontálně. Dej vytvára
pásy nad sebou a možno ho čítat od ïavého spodného
rohu po postavách až k opačnému konců, odtiaï
smerom hoře a znovu spät k 1’avému hornému rohu.
Horizontálně pásy týchto reliéfnych polí nemajú
funkciu priestorových plánov. Jednotlivé výjavy
splývajú do súvislej reťaze, postavy jednotlivých epi-
zod sa prekrývajú.
Lavý reliéf (so sväticou oblečenou ako františkánka)