Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 47
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0051
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
47

nutým brněním a dlhými článkovými rukavicami) sa
spája Olivová hora so spodobením zbrojnošov v sku-
pině sv. Jána.
Na reliéfnej doske s výjavmi Olivovej hory tak
nachádzarne prvky, ktoré ju spájajú s váčšinou ostat-
ných reliéfov. Celkom odlišná od Olivovej hory je však
Pieta a Veraikon. Tu badat najužšiu súvislosť medzi
obidvoma týmito doskami, tak v širokých a bezvýraz-
ných tvárach (dokonca i v určitom spósobe ich defor-
niovania pri trojštvrťovom profile), ako aj v záhybo-
vom systéme. Niet pochýb, že Pieta i Veraikon sú die-
lom jedného autora. Zároveň ich však viaže vel’a
Prvkov k iným doskám. Rovnako formované tváře
bez hlbšieho záujmu o zachytenie psychického života
nachádzame aj na doske Alžbetinskej legendy s Alž-
bětou královnou, slučkovité záhyby zasa na doske
s Alžbětou reholnicou a v ženskej skupině Oplakava-
nia. Bohaté a dekorativně lemy sú aj na výjave Posled-
ného súdu.
Zhodné prvky sa tak objavujú na všetkých doškách
severného i západného portálu. Dodržiava sa i jed-
notný princip zaplnenosti polí postavami, připadne
ich umiestnenie na velmi plytkom javisku. Pre všetky
reliéfy je důležitá symetria. Preto sa zdá, že existovala
jednotná koncepcia, ktorú všetci kamenári dodržiavali.
Je viac než pravděpodobné, že tvorcov bolo viac.
Celkom jednoznačné však můžeme zatiaï vyčlenit len
tvorbu spomenutých dvoch majstrov.
Ďalšou otázkou je, ako s celkom plastickej vyzdoby
obidvoch portálov súvisia drobné reliéfy baldachýnov
severného portálu. Ako sme uviedli, dve najzachova-
lejšie scény — Olivovej hory a Klaňania troch králov
~— sú úplné odlišné. Ostatné su natolko poskodene,
že neumožňujú bližšie porovnáme. Je však zřejmé,
že ani táto část sochárskej výzdoby portálov nie je
dielom jednej osobnosti.
Konzolové reliéfiky prezentujúce výjav Olivovej
hory sú jednou z najtradičnejších častí portálovej so-
chárskej výzdoby. Tým sa radia ku dvom dalším
reliéfom — Olivovej hoře západného tympanonu
(kde sa však objavujú aj progresívnejšie prvky)
a Poslednému súdu severného tympanonu. Podáním
draperie sú najužšie spáté právě s výjavom Olivovej
hory západného tympanonu. Hlavné postavy deja —
modliaci sa Kristus a žehnajúci Boh — sú v obidvoch
Prípadoch takmer totožné (rozdielny je len ich roz-
měr). Do detailu zhodný rukopis umožňuje hypotézu,
že hlavné („sváté“) postavy Olivovej hory západného

portálu a baldachýnový výjav Olivovej hory sú dielom
jedného majstra. Pretože v drobných plastikách balda-
chýnových štítkov sa prejavil ako velmi konzervatívny,
je pravděpodobné, že v jeho osobě můžeme hladať
toho kamenára, ktorý vnášal do celku plastickej vý-
zdoby portálov tradičné (niekedy až archaické)
prvky.
Klaňanie troch králov baldachýnu pravého ostenia
je, naopak, uvolnenosťou záhybového systému naj-
pokročilejšou častou výzdoby obidvoch portálov.
Mákké riasenie oděvu sv. Jozefa a posledného z krá-
l’ov, híbka záhybov, dynamika, ktorá neberie ohlad
na organický pohyb těla a ich nepravidelnost, ktorá
stiera všetky stopy kánonu, nás vedie spát ku skupině
sv. Jána s mužmi pod krížom. Velké časti drapérie sú
tu formované rovnako. Aj široké tváře obidvoch tiel
(Klaňanie troch králov a Jána pod krížom) nasved-
čujú, že obidva výjavy vytvořil jeden kamenár.
Majster, ktorý bol vo výraze najpokročilejší (azda
i najmladší), ktorý v podaní drapérie dospěl až k hra-
nici tzv. lámaného štýlu, celkom zrušil vázby kánonu
tzv. krásného štýlu.
Tak sa nám v skupině kamenárov podielajúcich sa
na plastickej výzdobě obidvoch portálov objavili
dalšie dve postavy. Jednou z nich je majster, ktorý
svojím dielom představuje najtradičnější pól výtvar-
ného názoru výzdoby. Druhý majster sa naopak
pokúšal o prebojovanie pokročilých formálnych prv-
kov. Práce obidvoch majstrov sa objavujú na balda-
chýnoch umiestnených nad nikami ostenia severného
portálu, ktoré museli byť nepochybné osadené v rov-
nakom období. Z toho vyplývá, že aj ostatné došky,
na ktorých sa striedajú konzervatívnejšie a pokroči-
lejšie prvky, reliéfy, ktoré niektorí bádatelia kládli
pre archaičnosť podania (najmá Posledný súd) do 14.
storočia, i tie, ktoré nesú progresivně prvky, vznikli
v tom istom časovom úseku. Toto zistenie bude velmi
důležité pre datovanie plastickej výzdoby obidvoch
portálov.

Relief Ukrižovania františkánského
kostola v Košiciach
V Košiciach na západnej zbarokizovanej fasádě
františkánského kostola je umiestnený další reliéf,
ktorý sa niekedy dává do súvisu s výzdobou dómskych
loading ...