Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 57
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0061
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
57

v bezprostrednejšom umělecky tvorivom vzťahu k vie-
denskému maliarskemu centru, podobné ako to na-
chádzame například v bratislavskej architektúre tých
čias?13 Je možné takéto pósobenie považovat iba za
číry import diel? Nie je nevyhnutné předpokládat
i priamu umeleckú činnost vo Viedni školených
majstrov na západnom Slovensku? Nie je táto mož-
nost pravděpodobnějším vysvětlením přítomnosti rela-
tivné značného počtu z Viedne prameniacich diel
na území západného Slovenska? Ak skutočne išlo
o posobnost umelcov, ktorí přišli na územie Slovenska
z Viedne, ich tvorba by představovala organická sú-
časť uměleckého života Slovenska. Diela, ktoré tu azda
vytvořili, vyrástli sice z viedenského uměleckého
prostredia a trvale s ním súviseli, ale působili aj v pro-
středí kultúry Slovenska! Najednej straně priante pó-
sobenie viedenských majstrov na území západného
Slovenska v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 15. sto-
ročia možno chápat ako doklad příslušnosti západného
Slovenska do sféry pósobenia viedenského maliarstva;
je to logické aj podlá dynastických vzťahov Alžběty,
dcéry Žigmunda, k rakúskemu panovnickému rodu.14

Hlohovské tabule
Nové světlo na problém vzťahov rakúskeho a nášho
tabulového maliarstva v treťom a štvrtom desaťročí
15. storočia, na otázku, či išlo iba o import diel alebo
o priamu činnost vo Viedni školených umelcov na
našom území, ba i na problém tvorby autora brati-
slavských tabú! vrhajú do istej miery tabule
z Hlohovca, ktoré, hoci už dávnejšie objavené,
boli len před niekoíkými rokmi zásluhou A. Gúnthe-
rovej uvedené do odbornej literatúry.17 Aj keď ani
hlohovská proveniencia týchto malieb nie je s úplnou
istotou zaručená,18 lebo tabule sa před druhou světo-
vou vojnou nenachádzali v hlohovskom farskom kos-
tele, ba ani bádatelia, inak oboznámení s uměleckými
pamiatkami hlohovského zámku ich nepoznali,19
Predsa je nápadné, že sa tieto malby, ako aj dve
bratislavské tabule, našli opat v oblasti západného
Slovenska;20 teda tam, odkial’ pochádzajú aj štyri
pašiové obrazy připisované Majstrovi Andrejovho
oltára, resp. Majstrovi lineckého Ukrižovania, dnes
rozdělené medzi budapeštianske a viedenské múzeá.
Možno tento fakt pokládat iba za náhodu? Nejestvuje

Bola ženou Albrechta rakúskeho, ktorý sice vládol na
uhorskom tróne prikrátko, aby mohol umožnit vytvo-
renie jednotného celku i kultúrne,15 ale jej příbuzen-
ské vztahy a politická orientácia na Rakúsko v boji
proti velmožom trvali naďalej.16 Na druhej straně to
nič nemení na skutočnosti, že možnost priameho póso-
benia viedenských majstrov na západnom Slovensku
třeba pokládat za súčasť kultúry neskorostredovekého
západného Slovenska. Táto skutočnosť je tiež dokla-
dom, že umělecké celky presahujú politické hranice;
aj keď podnietené štátnou mocou, majú vlastnú zo-
trvačnosť.
Ak nemáme odvahu aplikovat vytýčené stanovisko
na štyri pašiové obrazy z Považia, pretože ich přísluš-
nost k tvorbě Majstra lineckého Ukrižovania, resp.
Majstra Andrejovho oltára, teda doložiteTne vieden-
ských umelcov, je viac než pravděpodobná, zdá sa že
to možno vztahovat na dve bratislavské tabule, ktoré
nemůžeme přiradit k tvorbě žiadneho známého vie-
denského majstra. Možno s váčšou alebo mensou
pravděpodobnostem předpokládat činnost ich autora
na území západného Slovenska?

medzi spomenutými, zo západného Slovenska pochá-
dzajúcimi malbami, nijaký iný vztah, ako spoločná
příslušnost k viedenskej maliarskej škole?
Struktura
Dve hlohovské tabule sú obojstranne malované,
a to tak, že na vnútorných stranách obsahujú vyobra-
zenie dvojíc svätcov, na vonkajších pašiové výjavy.
Tabula, ktorá na vnútornej straně vyobrazuje dvojicu
svätic — sv. Barboru a sv. Uršulu (obr. 3, 4) — má
na rube výjav Ukrižovania (obr. 1, 2). Druhá tabula,
znázorňujúca postavy dvoch svätcov —■ sv. Jána Krsti-
tel’a a bližšie neidentifikovaného svätca-biskupa (obr.
7) — obsahuje na rube vyobrazenie Zmftvychvstania
(obr. 5, 6). Tabule boli povodně asi súčasťou váčšieho
oltára, ako to dosvedčujú ich rozměry (asi 98 X 76
cm).21 Vyobrazenia stojacich dvojíc svätcov sa nachá-
dzali na vnútornej straně tabú!, kým pašiové výjavy
na rube dosiek, čo vyplývá jasné zo skutočnosti, že
loading ...