Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 60
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0064
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
69


3. Sv. Barbora a sv. Ursula. Tabula z Hlohovca. Bojnice,
Vlastivědné muzeum. Foto F. Hideg

obrazy znázorňujúce postavy svátých majú zlaté po-
zadie, zatiaï čo pašiové výjavy ho nemajú. Už tento
zdanlivo bezvýznamný fakt naznačuje jednu z cha-
rakteristických štruktúrnych vrstiev hlohovských ma-
lieb: na slávnostnej straně tabùï sa nachádzali právě
statické a reprezentativně postavy svätcov. Z toho
vyplývá, že reprezentatívna významová rovina sa tu
zdóraznila. Tým sa nám do značnej miery objasní
aj význam zvoleného formátu tabúl’: je vertikálny, teda
taký, ktorý dává předpoklad na posilnenie statickej
reprezentativnosti, a naopak, nedovoluje plné dějové
rozvinutie.
Doraz na statickú reprezentáciu, ktorý je naznačený
v námetovom usporiadaní a vo formáte obrazov, teda
v predpokladoch samého štýlového chápania, móžeme
pri analýze zistiť aj vo vnútornej štruktúre malieb.
Statická reprezentativnost v obrazoch dvojíc svätcov
sa prejavuje celkom otvorene. Obrazy sú sústredené
na postavy svätcov, a všetko ostatné je im nielen pod-
riadené, ale aj zabstraktnené, a tým odsunuté z po-

zornosti. Postavy sú podané staticky, frontálně, oto-
čené k divákovi telom, hlavou i gestom. Aj v pašiových
výjavoch možno hovořit o zdóraznení statickej repre-
zentativnosti. Výjav Ukrižovania obsahuje len jeden
kříž a hlavné postavy pod ním — Mária, Ján a stotník,
ako aj sám ukřižovaný Kristus — sú orientované vý-
razné k divákovi. Nejde tu teda o snahu rozvinúť do čo
najváčšej šířky dej, ale, naopak, podat čo najjasnejšie
základnú ideu událostí.
To isté platí aj pre výjav Zmřtvychvstania. Aj tuje
obsahovým centrom postava Spasitela, ktorej je všetko
ostatné podriadené. Ak je to logický dósledok podstaty
samej témy, tak na druhej straně centrálnosť kompo-
zície, skutočnosť, že hlavný obsahový bod — Kristus
na kříži — je umiestnený v střede obrazovej plochy,
třeba chápat ako úsilie zostatičniť výjav, ako repre-
zentovanie základnej idey tejto „zázračnej“ události.
Prejavom toho istého principu je aj komponovanie
postáv v ploché obrazu. Tak ako platí centrálna, t. j.
statická kompozícia pre všetky obrazy hlohovských
tabúT, tak v nich všetkých móžeme zistiť i kladenie
postáv do prvého plošného plánu obrazu. To znamená,
že postavy sa nachádzajú ešte priamo v ploché obrazu,
že stoja akoby priamo před divákom, čo je zřetelný
znak reprezentatívneho chápania. Aj vtedy, keď ide
maliarovi o priestorové podanie obrazu (například
vo výjave Zmřtvychvstania, kde sa centrálna postava
Krista nachádza hlbšie v priestore), postavu umiest-
ňuje do prvého plánu, pretože naďalej buduje priestor
vo vertikálnom smere.22
Zdórazňovanie reprezentatívnej funkcie obrazov
možno však iba čiastočne považovat za lipnutie na
starších, zo 14. storočia zděděných princípoch.23
Reprezentativnost hlohovských malieb je sice ich
cieTovou štruktúrnou vrstvou a funkciou, ale nie je ani
jedinou rovinou, ani reprezentáciou čisto znakovo-
pojmovou. Spája sa s princípmi, ktoré podstatné me-
nia jej tradicionalistický charakter. Hoci pojmová
znakovosť spočívá v základe reprezentativnosti, teraz
sa stává viac-menej prostriedkom. Je spósobom ako
zreprezentatívniť iné štruktúrne vrstvy. Povedzme
hned na tomto mieste, že obsahy, ktoré sú na hlohov-
ských tabuliach zreprezentatívnené, nie sú predovšet-
kým obsahmi autonomně formovými. Nejde v nich
o reprezentáciu, ktorá by sa viazala na autonómny
rytmus foriem, nejde o čistú dekoratívnu reprezentá-
ciu, viažúcu sa na krásné formy, ako je to příznačné
pre umenie okolo roku 1400 najmä v českých kraji-
loading ...