Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 62
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0066
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
62


5. Žjmřtvychvstanic. Tabula z Hlohovca. Vlastivědné muzeum,
Bojnice. Foto F. Hideg


6. šjmrtvychvstanie, detail. Tabula z Hlohovca. Vlastivědné múzeum,
Bojnice. Foto F. Hideg $

nách. Súvis s takouto reprezentáciou, ktorá sa viaže
na autonómiu foriem, sice do istej miery na hlohov-
ských malbách možno zistiť, ale iba ako sekundárnu,
či dokonca terciárnu štruktárnu rovinu.
Autonómny rytmický pohyb záhybového systému
v hlohovských obrazoch nenájdeme, hoci na druhej
straně je zřejmé, že mákké, kontinuitne modelované
záhyby majú kořene i naďalej v umění okolo roku
1400. Jedným z princípov, ktoré radikálně pozměnili
charakter reprezentácie na hlohovských malbách, je
právě spósob chápania postáv; sú zahalené do mohut-
ných odevov, ktoré potláčajú telesné jádro, súčasne
však drapérie nemajú vlastný, autonomně formový
význam. Úplné zahalujú tělo, avšak tam, kde sa
tělo objaví, jasné ukáže svoju rovnako výrazná plas-
tická hmotu.24 To isté platí aj o drapériách. Sá plas-
tické a hmotné, ale táto plasticita nie je autonomizo-
vaná, nie je samohybným rytmom. Je, naopak, právě
vyjádřením tiaže tak samej hmoty ráchá, ako aj hmoty
pod ním sa nachádzajáceho těla. V tom je zřetelné
zlogičtenie funkcie ráchá: i keď naďalej potláča tělo,

samo nadobáda reálnejšiu hmotná tiaž a existenciu,
ktorá je i prejavom tělesnosti. Hmotná tiaž postáv sa
prejavuje jednak tým, že celkový obrys figár odetých
v ráchach sa smerom k zemi rozšiřuje a drapérie vy-
biehajá na zemi do stráň, jednak ástupom horizon-
tálnych, misovitých záhybov rách do pozadia, a to
rovnako tým, že sa splytčili, ako aj tým, že sa rácho
začalo členit predovšetkým vertikálnymi riasami.
Keďže tieto vertikálně záhyby sá zároveň plastické,
a smerom k zemi sa rozšiřuj úce, bola zvýrazněná právě
tiaž a hmota. Ale to nie je všetko. Splytčením záhybov
sa nedosiahla iba plasticita drapérií. Sáčasne, a to je
rozhodujáce, vytvořila sa váčšia sádržnosť telies,
ich váčšia hmotná konzistentnost. Telesá — postavy —
prestávajá byť sáčasťou celkového rytmu, začínajá sa
stávat samostatnými hmotnými telesami. Reprezenta-
tivnost hlohovských malieb je teda reprezentáciou
týchto hmotné sa osamostatňujácich postáv. Smerova-
nie k premene obrazu na predmet jeho znázornenia
je tu zřejmé. Deje sa zobrazováním plasticity, inými
slovami: připodobňováním znázorněných postáv
loading ...