66

tívnosťou, ktorá ju podriaduje ideálnosti tak, že vzniká
indiferentná, až dekoratívna, aj keď rozhodne skon-
kretizovaná reprezentativnost ?
Genetická příslušnosti
A. Giintherová v štúdii o hlohovských tabuliach36
správné rozoznala, že patria do okruhu viedenského
maliarstva prvej polovice 15. storočia. Zistila v nich
vztahy k obidvom hlavným pokračovatelbm majstra,
považovaného za zakladatel’a viedenskej maliarskej
školy — Majstra viedenského Uctievania dieťaťa —
a to tak vztahy k Majstrovi Obetovania, ako aj k Maj-
strovi votívneho obrazu zo St. Lambrechta, K. Oettin-
gerom stotožňovanému s listinné doloženým a vo
Viedenskom Novom Meste pósobiacim Hansom
z Tübingenu.37 Zistila, že podobné podanie trávnatého
základu ako na hlohovských tabuliach sa nachádza
na tabul’ke v Berlíne, znázorňujúcej Krista v smutku,
ktorá bývá připisovaná právě spomenutému Majstrovi
Obetovania.38 Este užší vztah konštatovala A. Gün-
therová s obrazom Ukrižovania z Klosterneuburgu
od toho istého majstra.30 S hlohovskými malbami tu
našla súvislosti v podaní těla, rúk, psychického ladenia
(pokoja), i v podaní kríža. Zároveň však A. Giintherová
zistila aj odlišnosti hlohovských malieb od diel připi-
sovaných Majstrovi Obetovania, a to predovšetkým
vo váčšej miere dramatickosti a realistickejšom podaní
tváří našich tabúl’. Právě tieto črty vysvětlila ako blíz-
kost k tvorbě tzv. Hansa z Tübingenu, opierajúc sa
přitom ešte o názor Oettingerov, od ktorého sa neskôr
upustilo. Okrem týchto vzťahov k tvorbě Hansa
z Tübingenu našla s ňou súvislosti aj v niektorých de-
tailoch, ako například v zhodnom tvare věžičky v ru-
kách sv. Barbory hlohovskej tabule s tou, ktorá sa na-
chádza na votívnom obraze zo St. Lambrechta.40
Z dielne domnělého Hansa z Tübingenu vyvodila aj
páťcípy tvar koruniek svátíc a gesto rúk, obrátených
dlaňou vpřed.
Okrem zmienených vzťahov zisťuje A. Gůntherová
súvislosť aj s tvorbou mladšej generácie viedenskej
maliarskej školy, konkrétnejšie povedané s dielami
žiaka Majstra Obetovania a súčasne pomocníka Hansa
z Tübingenu — Majstra Andrejovho oltára.41 Na-
chádza tu podobnosti medzi hlohovskou sv. Barborou
a sv. Barborou z viedenského Diecezálneho múzea42
od spomenutého Majstra Andrejovho oltára, najmä
v tvare věžičky a v spósobe podania držiacej ruky,

ktorá je zahalená rúškom. Podobnosti konštatuje aj
vo farebnej škále, v kolorite, založenom na súzvuku
modro-červeno-žltej, ako aj v motive rúk v rukavič-
kách. Napriek týmto podobnostiam sa autorka štúdie
domnieva, že hlohovské malby majú bližšie právě
k Hansovi z Tübingenu, a nemožno ich stotožňovať
s dielom Majstra Andrejovho oltára. Autora hlohov-
ských tabúl považuje za staršieho, ako je Majster
Andrejovho oltára, ktorého snáď mohol poznat
v dielni Hansa z Tübingenu alebo ešte v dielni Majstra
Obetovania. Hlohovského maliara preto kladie do
druhej generácie viedenských maliarov, do okruhu
Majstra Obetovania a Hansa z Tübingenu. Dóležité
v tejto súvislosti je, že A. Güntherovà nachádza po-
dobnosti aj medzi hlohovskými malbami a obrazmi
dvoch svätic z bratislavskej Mestskej galérie. Tieto
podobnosti — například medzi tvárou hlohovského
Jána Krstiteïa a bratislavskou sv. Magdalénou, alebo
v statickosti ich podania — vysvětluje právě spoloč-
ným vzťahom k tvorbě Hansa z Tübingenu. Preto
považuje autora hlohovských tabúl za generačného
druha Majstra bratislavskej sv. Alžběty, ktorému, ako
sme sa už zmienili, bratislavské tabule sa zvyknú
připisovat.
Okrem tejto nepopieratelnej příslušnosti k okruhu
viedenskej maliarskej školy však A. Güntherovà hovoří
aj o istých, aj keď nie primárných, vztahoch k ostat-
ným tabulovým malbám prvej třetiny 15. storočia
na Slovensku. Domnieva sa například, že květnatá
tráva hlohovských tabúl je velmi podobná trávnatému
základu hronskobeňadických malieb, rovnako ako
žilkovanie mramoru sarkofágu alebo velké Kristové
chodidlá. S bátovskou tabulou zase vidí podobnost
v podaní kazetového stropu interiéru. Na základe
týchto podobností dává do súvisu autora hlohovských
tabúl so staršou domácou maliarskou tradíciou,
a usudzuje teda koniec-koncov i na možnost jeho
činnosti na našom území.43
S týmto zaradením hlohovských tabúl do priameho
okruhu viedenského maliarstva možno súhlasiť. Ich
příslušnost priamo do okruhu činnosti tejto maliarskej
školy je skutočne nepopieratelná. Je pravda, že ich
nemožno pripísat ruke žiadneho doteraz známého
viedenského majstra. Domnievame sa, že pri porov-
návaní s dielami Majstra Obetovania a s dielami
Majstra votívneho obrazu zo St. Lambrechta (Tlansa
z Tübingenu) třeba však trochu presunút akcent
vzťahov.