Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 76
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0080
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
76

v rámci každej z týchto zložiek. Mákké modelovanie
sa tu spája s temnosvitným chápáním a vedie tak
k maliarskemu zjednocovaniu tvarov, smeruje k fa-
rebnej totalitě, k pohlteniu foriem v celku temnosvitu.
Na druhej straně sa však toto smerovanie k farebnej
totalitě, k farebnej i hmotnej jednote brzdí premenou
na kontrastné oddeTovanie: popři temnosvitnom zjed-
nocovaní vystupuje kladenie temných a protikladných
světlých farebných tvarov vedla seba, například tem-
ného pozadia s náznakom krajiny a zlatého základu
alebo temných odevov svátíc a ich bielo-okrových
rúšok, či temného rúcha Alžběty a bielej postavičky
mrzáka. Spojenie temnosvitného zjednocovania s kon-
trastováním, ktoré je tu zrejme odóvodnené aj obsa-
hovo, je v istom zmysle aj prejavom začínajúceho
grafického chápania.
Cosi podobné móžeme nájsť aj v chápaní linearizá-
cie. Línia sa začína postupné vymaňovat z farebnej
totality, začína sa stávat čiernym obrysom. Ale sú-
časne, len čo opustila zapojenie do mäkkej modelácie,
v ktorej bola iba skrytým předpokladům, začína
nadobúdať novů samostatnost, začína sa dynamizovat.
Je to jednak dynamizácia skonkrétňujúca, ako ju
nachádzame v Magdaléninom rúchu, aleje to zároveň
aj dynamizácia autonomizujúca: neslúži len spres-
neniu javovosti, nadobúda vlastný pohyb. Tak, ako
bola linearita v napátí s mákkým maliarskym mode-
lováním, tak je táto dynamizácia v napátí so statickým
reprezentováním. Rozhodujúce pre bratislavské obra-
zy však je, že táto autonomizujúca a zároveň konkre-
tizujúca sa ( !) línia sa viaže s celkovým temnosvitným
zjednocovaním : ak zgrafičťovanie a skonkrétňovanie
linie „pracuje“ proti zjednocovaniu, proti totalitari-
zácii a tým aj proti tradovaniu transcendentalizmu —
ich zřejmým prejavom je temnosvitné zjednocovanie
— dynamizácia linie smerom k autonomizácii slúži
zase totalitarizácii, zjednocovaniu. Zřetelné je to
najmä na obraze Magdalény, kde vidieť, ako sa eso-
vito přehnutá postava zapája do jednotného rytmic-
kého celku s dynamickým pohybom záhybov oděvu
a nakoniec s dynamickou křivkou kopcov pozadia. Je
zřejmé, že obraz vytvára jednotný rytmický celok.
Temnosvitné zjednocovanie sa sice zgrafičťuje a line-
arizuje, ale sama linearizácia sa vracia spát k zjedno-
covaniu. Rozhodujúce je, že toto zgrafičťovanie, linea-
rizácia a spájanie sú spáté aj s úsilím o skonkrétňova-
nie, že sa s ním nielen dualisticky spájajú, ale priamo
prelínajú. Právě toto spojenie maliarskej a lineárnej

totalitarizácie s poměrně pokročilým skonkrétňova-
ním, zjednocovanie totalitarizácie a metafyzického
chápania s individualizáciou a optickým pozorováním
je pre časové i slohové zaradenie bratislavských obra-
zov najdóležitejšie. Ich špecifikum spočívá v tom, že
sa v nich spájajú principy mákkého štýlu s prvkami
smerujúcimi k naturalizmu, že je v nich okrem ideali-
zácie aj expresívne zameraná naturalizácia, a to tak,
že obidve stránky ostávajú vo svojej zvláštnosti
(preto móžeme hovořit o tradicionalizme). Idealistická
stránka sa vnútorne podriaďuje stránke naturalizujúcej
bez toho, aby jej celkom podïahla. Maliarske zjedno-
covanie tu stojí vedla grafického kontrastovania, li-
neárna konkretizácia vedla lineárnej totalitarizácie,
reprezentácia vedla silnejúceho zobrazovania. Temno-
svitná metafyzická totalitarizácia sa tu viaže s lineárno-
rytmickým a súčasne skonkrétňujúcim zjednocovaním.
Výsledným a specifickým napátím je právě zistené
spojenie maliarskeho, v metafyzickom chápaní kore-
niaceho zjednocovania so zjednocovaním lineárno-
rytmickým, jednoznačné už poukazujúcim k javovej
konkretizácii. Preto možno povedať, že v bratislav-
ských obrazoch sa dá sledovat přítomnost pokročilých,
už z neskorogotického slohu vyplývajúcich problémov
(grafické zjednotenie dynamizáciou), ale riešenie tých-
to problémov sa stále čerpá zo starých princípov mák-
kého štýlu, ba dokonca niekedy aj návratom k prin-
cípom umenia 14. storočia (temnosvitná modelácia,
zjednocovanie). Z toho vyplývá, že bratislavské tabule
možno zařadit do tradicionalistickej vetvy stredo-
európskeho maliarstva, do tej vetvy, kde sa nové chá-
panie presadzovalo len v rámci chápania starého, kde
sa používali staré prostriedky a postupné sa prispó-
sobovali novým problémom. Tu nebol nástup nového
neskorogotického štýlu náhlým zvratom, ale konti-
nuitným prechodom. Z toho možno usúdiť, že autor
bratislavských tabúl’ bol asi příslušníkům staršej ume-
leckej generácie, ktorá nové chápanie nedokázala
přijat a přisvojit si ho.
Genetické vztahy
Márne by sme hladali vysvetlenie opísaného sloho-
vého názoru v norimberskom maliarstve97 a rovnako
nepodstatné a vzdialené sú podobnosti bratislavských
malieb s českým maliarstvom.98 Obrazy bratislavských
svátíc patria jednoznačné do vývinu rakúskeho ma-
loading ...