78

sv. Uršuly hlohovskej tabule. Velmi příbuzné je po-
danie křivých úst, vybočuj úcich z hlavnej osi tváře
danej nosom, ako aj charakter velkých, široko otvore-
ných očí. Značné blízka je i tvář mrzáka z bratislav-
skej tabule tváři pravého žádného bičujúceho drába
na obraze Bičovania zo súkromnej zbierky.115 A predsa
tu nemožno hovořit o identitě podania. Hlohovské
tváře sú plastickejšie, hmotné vyklenutejšie, čelá majú
odhalené a vypuklé, kým u bratislavských svátíc sú
čelá skryté pod šatkou a ustupujú dozadu. Rovnaký
rozdiel je i v podaní tiel: hlohovské svätice sú mohut-
nejšie, bratislavské sú štíhlejšie a jemnejšie. Rozdiely
badat i v detailoch, ako je puncovanie okrajov dosiek
alebo puncovanie svátožiar. Tieto odlišnosti nás nútia
byť pri určovaní autorstva opatrnějšími než dosial’.
Ak velká podobnost celkového charakteru umeleckej
štruktúry, statická reprezentativnost spátá s detailným,
žánrovým skonkrétňovaním jasné svědčí o rovnakom
prameni, ak podobnost v „rukopisných“, „autor-
ských“ prvkoch svědčí o značnej blízkosti hlohovských
a bratislavských tabúl, tak odlišnosti, ktoré sme medzi
nimi zistili,116 nás stavajú před problém, či ich možno
vysvětlit len ako rozdiely spósobené mladšou dobou
vzniku bratislavských malieb a prijatím novších pod-
netov v tvorbě spoločného autora, alebo je pravde-
podobnejšie hovořit o odlišných autoroch, z ktorých
bratislavský bol mladší. Možno rozdiely vysvětlit ako
vývinové rozpade v tvorbě jedného majstra? Je zřejmé,
že hlohovské maïby sa tesnejšie viažu na mákký štýl,
nenachádzame v nich ešte pokrčené záhyby, ani ma-
nieristické zjemnenie a zlinearizovanie tvarov. Snaha
o spojenie reprezentácie s dramatickosťou je v nich
ovela zretelnejšia. V tom majú bližšie k viedenskému
maliarstvu obdobia 1420—1430. Preto možno hlo-
hovské tabule považovat za staršie ako bratislavské
a klást ich do obdobia po roku 1430. Vzťahmi s tvor-
bou druhej i tretej generácie viedenských maliarov,
ba úsilím o konštrukciu priestoru v spojitosti s úsilím
o konzistentnost hmotných postáv poukazujú možno
ešte ďalej.117
Hoci splošnenie a zmanierizovanie by sa mohlo
považovat za nasledujúce vývinové stádium tvorby
hlohovského majstra, pretože podobný rytmus vyka-
zuje aj tvorba iných viedenských maliarov,118 odliš-
nosti v detailoch (napr. v tvárach alebo vzorovaní
okrajového puncovania) nás vedú k názoru, že hlo-
hovské a bratislavské malby nemožno celkom s urči-
tosťou považovat za dielo jedného a toho istého maj-

stra. Zdá sa skór, že ide o dve rožne maliarske osob-
nosti, ktoré boli medzi sebou v takom úzkom vztahu
ako so žiadnymi inými umelcami. Pretože sa brati-
slavské a hlohovské tabule našli poměrně blízko seba,
možno (pochopitelné s neustálým zretelom na to, že
póvodná proveniencia nie je bezpečne zistená) uva-
žovat o tom, že tak autor bratislavských, ako aj autor
hlohovských malieb pósobili právě na území západ-
ného Slovenska, hoci vývinovo patřili do viedenskej
maliarskej oblasti. Z nej vyrástli, z nej čerpali aj ne-
skoršie poučenia, do jej vývinového rytmu ich diela
patria. Přitom je nápadné, že sa na našom území
zachovali právě diela, ktoré medzi sebou súvisia viac
než každá z preberaných skupin malieb s viedenskou
malbou, pravda, odhliadnuc od ich těsného vztahu
k prameňu ich slohového názoru — k umeniu Majstra
Obetovania. Nápadné je tiež, že bratislavské a hlo-
hovské tabule značné úzko súvisia aj s ostatnými na
našom území, resp. na území susednej Moravy nájde-
nými malbami viedenskej maliarskej školy.119 Zdá sa
preto, že sa k nám dostávali podněty viedenského
maliarstva, predovšetkým jeho ústrednej postavy
Majstra Obetovania od tridsiatych rokov 15. storočia,
teda v čase hlavného pósobenia tretej viedenskej
maliarskej generácie, a čo je pre nás najdóležitejšie,
toto pôsobenie sa nejaví ako import diel alebo ako
náhodný zásah toho-ktorého viedenského maliara
na naše územie. Naopak, javí sa nám ako sústavnejšia
tvorba určitých majstrov na našom území. Aj ked nie
je bezpečne zistená ani póvodná proveniencia bra-
tislavských, ani hlohovských tabúl, zdá sa, že o ich
vzájomnom vztahu nemožno pochybovat. Ak je teda
celkom mimo diskusie, že ich autoři vyrástli v pro-
středí viedenskej maliarskej školy, že s velkou pravde-
podobnosťou ide o majstrov, ktorí k nám přišli z Ra-
kúska, potom asi na našom území trvalejšie pósobili
a snáď tvořili spoločnú dielňu, ktorá bola niekde na
západnom Slovensku, možno priamo v Bratislavě,
a teda patria i do dějin nášho gotického maliarstva.
Je samozřejmé, že ide iba o predbežnú hypotézu, ktorá
zatial neprerastá sféru domnienok.
Spochybnením identity autora bratislavských tabúl’
s autorom malieb z nemeckej súkromnej zbierky sa
stalo otáznym aj Stangeho konštruovanie začiatkov
Majstra bratislavskej sv. Alžběty. Je skutočne velmi
ťažko představit si vývin tohto maliara od Narodenia
zo súkromného majetku120 až k bratislavským sväti-
ciam. Spomenuté Narodenie má, podlá nášho názoru,