Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 80
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0084
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
80

liarstvu štyridsiatych rokov 15. storočia. Na základe
toho možno vysvětlit aj isté podobnosti bratislavských
malieb s mladšími dielami Majstra Andrejovho oltára,
a to právě so spomínanými tabuïami z Považia. Nie je
bez zaujímavosti ani skutečnost, že Majster Andre-
jovho oltára sa niekedy zamieňa s Majstrom lineckého
Ukrižovania (predovšetkým čo sa týká považských
tabúl’), teda s umelcom, s ktorého tvorbou bratislav-
ské tabule vykazuji! značné podobnosti. Je zřejmé,
že tu ide o velmi zložité, vzájomne přepletené vztahy,
ale nech už je ich hodnotenie akékolvek, ukazuje sa,
že bratislavské tabule patria k tomu vývinovému
prúdu, ktorý ešte v druhej štvrtine 15. storočia lipol
na starších slohových princípoch a ktorý riešil nové
problémy neskorogotického štýlu starými prostried-
kami. Ak lineárnym zmanierizovaním poukazuji!
bratislavské mal’by k vel’kému lineckému Ukrižovaniu,
tak na druhej straně možno nájsť v nich aj isté podob-
nosti s dielami Majstra (resp. majstrov) z hradu
Lichtenstein. Stoja na prahu lámaného štýlu. Vzhïa-
dom na ich tradicionalizmus možno předpokládat,
že ich autor bol příslušníkem staršej generácie ako
Majster z hradu Lichtenstein.
Povodně sa autorovi bratislavských tabúl’ připiso-
vali ako jeho mladšie diela aj tri tabule z německého
súkromného majetku. Pri komparácii sa však ukázalo,
že tabule vykazujú bezprostředné vztahy právě s hlo-
hovskými tabul’ami, a to takého druhu, že ich možno
pripísať ruke toho istého maliara, ba, pravděpodobně,
aj k spoločnému oltářů. Na druhej straně však kompa-
rácia viedla k nevyhnutnosti ověřit si doterajšie sto-
tožňovanie autora bratislavských tabúl’ s autorom
tabúl’ z nemeckej súkromnej zbierky. Na jej základe
sa zdá, že napriek značným podobnostiam medzi
bratislavskými a hlohovskými malbami je lepšie
uvažovat o dvoch odlišných uměleckých osobnostiach
než o vývine jedného maliara. Vztahy medzi nimi sú
však užšie než ich vztahy k ostatným dielam vieden-
ského maliarstva, nielen pri slohovom chápaní (tu
došlo k posunu spósobenému mladšou dobou vzniku

bratislavských tabúl’), ale aj pri „autorských“ alebo
„dielenských“ znakoch. To nás viedlo k hypotéze,
že autor bratislavských a autor hlohovských tabúl’
mohli byť spolupracovníkmi v jednej dielni.
Hoci póvodná proveniencia týchto diel nie je bez-
pečné zistená, je nápadné, že právě diela, ktoré medzi
sebou vykazujú značné vztahy, pochádzajú z rovna-
kého územia — zo západného Slovenska. Neplatí to
iba pre vztah medzi bratislavskými a hlohovskými
tabul’ami, ale do istej miery aj o ich pomere k tabu-
liam z Považia. Všetky pramenia z umenia Majstra
Obetovania, patria však už k mladšej generácii a při-
jali aj novšie podněty. Táto vzájomná súvislosť
vzhladom na nápadné blízké geografické nálezisko
spomenutých diel nás viedla k hypotéze, že by mohlo
ist o dielňu, ktorej členovia sa sice vyškolili vo Viedni
a zostali s ňou v neustálom umeleckom vztahu, pravdě-
podobně však pracovali trvalejšie na území západného
Slovenska. Táto dielňa mohla byť v činnosti od trid-
siatych rokov na západnom Slovensku, možno priamo
v Bratislavě. Blízké umělecké vztahy tohto města
k susednej Viedni v středověku, ako aj příbuzenské
a politické vztahy Žigmundovej dcéry Alžběty k Ra-
kúsku túto možnost podporujú (je zaujímavé, že
jedna bratislavská tabula znázorňuje právě sv. Alžbě-
tu, podobné ako reliéfy košického dómu, ktoré sú
tiež v bezprostrednom vztahu k Žigmundovi). Zna-
menalo by to, že diela, ktoré sa bezprostredne viažu
k viedenskému maliarstvu, ale zachovali sa na našom
území, nemožno pokládat iba za import, či dokonca
za neskorší import. Naopak, sú dokladom priamej
činnosti maliarov — ktorí přišli z Viedne alebo sa tam
aspoň vyškolili — na území západného Slovenska.
Inými slovami, znamenalo by to, že západné Sloven-
sko nebolo v druhej štvrtine 15. storočia len oblastou,
do ktorej sa vyvážalo cudzie umenie, ale bolo oblas-
tou, ktorá sa priamo a aktivně zúčastňovala na ume-
leckej tvorbě kultúrneho okruhu, prekračujúceho
štátne hranice.

Poznámky
1 Stúdia vznikla už roku 1970. (BAKOŠ, J. : Počiatky gotického
tabulového maliarstva na Slovensku, kandidátská dizertačná práca
ÜTDU SAV, Bratislava 1970.) S literatúrou, ktorá nám bola
přístupná až neskór, vyrovnává sa preto len v rámci poznámko-
vého aparátu.
2 VÉGH, J. : Deutsche und böhmische Tafelbilder des 15. Jahr-

hunderts. Budapest 1967, s. 10, obr. 7—8; Gotik in Österreich.
Katalog. Krems an der Donau 1967, s. 103.
3 Pozři napr. Umění na Slovensku, odkaz země a lidu. Praha
1938. s. 20, obr. 271—272; RADOGSAY, D. : A kôzépkori
Magyarország táblaképei. Budapest 1955, s. 322, tab. XX, XXI.
Príslušnú literatúru uvádzame v dalších častiach tejto štúdie.
loading ...