Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1982)

96


Majster Pavol z Levoče: Korpus zo skupiny Ukrizovania v Bardejove.
Okolo 1510. Foto L. Rozman
menej exponovaného konca sa zachovala vcelku
neporušená a s typickým protizáhybom v podobě
ucha, vyzdvihnutým od středu lýtka smerom nahor až
po koleno. Popři Kristovej 1’avej nohe je toto rúško
tak isto ako pri Lipianskom korpuse vzdušné a spadáva
s určitou neviazanosťou, 1’ahkosťou a eleganciou nadol.
Na bedrá priliehajúca část rúška je mäkko riasená
a záhyby sú uložené takmer horizontálně.
Podlá tohto iba sčasti zachovaného perizónia usu-
dzujeme, že bolo trochu jednoduchšie a archaickejšie
ako u Krista z Bardejova a zo Spišských Vlách. Alter-
nácie však ostávají! i tu samozrejmosťou. Majstrovi
nešlo iba o samoúčelné využitie možností, ktoré rez-
bárska technika poskytuje, ako například pri barde-
jovskom korpuse, ale o vytvorenie tvaru, v ktorom
autor hl’adal iba novší spôsob zoskupenia a skíbenia
jednotlivých častí drapérie. Pri porovnaní je najbližšie
bedernému rúšku z Lipian, s ktorým je takmer totožné,
ibaže mohlo byť o niečo smelšie rozvinuté právě v jej
chýbajúcej časti. Táto volná, od uzla odvážné odstu-
puj úca polovica rúška sa končila až na pravom boku

predkolenia, kým pri lipianskom prechádza přísné
z 1’avej strany, paralelné s bedrami, k pravému boku
postavy a vytvára tým polprstenec v pravom zmysle
slova. Tělo Krista z Prešova sa však od lipianskeho
v proporciách odlišuje; lipianske je ovela štíhlejšie,
boky a nohy sú rovnejšie, postávaje vyššia, pretiahnutá
a meravá hlava v pomere k tělu ovela menšia a menej
skloněná. Prešovský, ale najmä bardejovský korpus sa
vyznačuje mierne předimenzovanou hlavou s hlbo-
kým, mákkým sklonom smerom k pravému ramenu.
Trnová koruna bardejovského a prešovského kor-
pusu prekrýva celú hlavu, lipianskeho iba čiastočne
a pri spišskovlašskom věnčí len čelo: temeno hlavy
nechává volné a vidieť na ňom na dve strany rozče-
sané vlasy. Tri spomínané hlavy majú dlhý bohatý
prúd kučeravých vlasov a směr spádu je totožný,
nasměrovaný na pravú stranu hrudníka. Třeba pozna-
menat, že prameň vlasov na 1’avej straně, ktorý vy-
chádza nad sluchami, na všetkých troch reštaurova-
ných hlavách chýba; bol odlomený, alebo azda i úmy-
selne sňatý neskór. Vidieť to aj na vlasoch padajúcich
na chrbát plastik, aj na sluchách so zvyškami drob-
ných úlomkov. Na prešovskom korpuse zisťujeme
tento stav hlavně podlá toho, že Kristus tu nemal
povodně vyřezané íavé ucho a na celej tejto časti
chýba glejovokriedový podklad. Možno, že l’avý prúd
vlasov bol vymodelovaný samostatné a vložený do
otvoru, ktorý je na hlavě póvodný. Takýto hlboký
zářez je aj na opačnej straně hlavy, ale nemožno
o ňom s istotou tvrdiť, že je originálny. Domnievame
sa, že bol vyhlbený pri barokizácii plastiky pre spev-
nenie novej glorioly, zostavenej z jednotlivých zväzkov
lúčov. Vlasy spišskovlašského Krista oproti tomu sú
celkom krátké, priliehajú k hlavě a zachovali sa po
obidvoch stranách takmer neporušené.
Zadná, neviditelná časť těla nie je vydlabaná, ale
je opracovaná takmer rovnakým spósobom pri všet-
kých spomínaných plastikách. Úzký pruh uprostřed,
krytý dřeveným krížom, je bez glejovokriedovej pří-
pravy a bez polychromie.
Okrem uvedeného charakterizujú prešovský korpus
aj menšie, zato však nápadné súmerné proporcie.
Spišskovlašský Kristus oproti tomu pósobí dojmom
skoro vyváženej, až atletickej postavy s rovnými bokmi.
Jeho hlava nie je skloněná příliš nápadné doprava,
aleje spustená na střed realisticky ponímaného hrud
nika s takmer horizontálně vystretými ramenami
a akoby mierne vysunutým pravým bokom, čo zvý-