Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1982)

107


Suprafenestra okna v druhom poli. Foto M. Smoláková

pasparta na každej straně přesahovala do driekov
malovaných polostípov. Fragment pasparty sa dnes
dá zachytit v maximálnej šírke 8 cm, čo znamená,
ze přibližné na tomto mieste bol vonkajší okraj ka-
menného ostenia, teda jeho kamenársky len čiastočne
opracovaná vnútorná plocha, na ktorú nadviazalo
murivo. Lícna strana ostenia musela mať minimálnu
šířku aspoň 6—10 cm (na nej pokračovala nabielená
Pasparta) po začiatok vnútornej profilácie, ak tu
Předpokládáme — čo je najpravdepodobnejšie —
neskorogotické kamenné články. Profilácia — opáť
v minimálnej šírke — z čelného pohladu mohla mať
sirku 6 cm, pokial’ uvažujeme o najjednoduchšom
skosenom profile (pri vyžlabení by bol profil širší).
Takto potom vychádza šířka výřezu okna 40—50
cm, teda poměrně úzký otvor (pre výškový rozměr tu
met vodidla). Skutočnosť existencie takého to okna
1 možnost jeho rekonštrukcie považujeme za dóležitú

preto, lebo o přízemných otvoroch na meštianskych
domoch z obdobia neskorej gotiky a renesancie vieme
poměrně málo, čo nám sťažuje i pamiatkárske obnovy.
Nálezové možnosti všeobecne vylúčili do vel’kej miery
najmä úpravy výkladov a vstupov obchodných miest-
ností, preto sú příklady riešenia přízemných okien
priečelí u nás zatial’ sporadické. Hoci sa vyskytujú aj
váčšie okná s bohatou profiláciou, za najrozšírenejšie
považujeme menšie otvory s jednoduchším kamenár-
skym opracováním (so skoseným rohom alebo vyžla-
bením ostenia), ktoré osvětlovali váčšinou komuni-
kačně priestory.
Dalšie okno s rovnakou paspartou — potvrdené
opáť len jej fragmentem, pravým horným rohom —■
zistilo sa na priečelí v šiestom poli, vymedzenom
malovanými polostípmi; tu zasahuje pasparta do po-
lovice šířky ich drieku. Nad otvorom sa už neopakuje
suprafenestra predchádzajúceho okna, ale maTovanú