DOI article:
Smoláková, Mária: Objav renesančného priec̆elia v Bratislave
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.51703#0114
110
Postava sv. Floriána v siedmom poli. Foto M. Smoláková
Postava sv. Floriána v siedmom poli, detail. Foto M. Smoláková
kých sivých tónoch, vybiehajúci z drieku polostípov
pod hlavicami.
Pole s postavou sv. Krištofa je závěrečným zacho-
vaným článkom maliarskej výzdoby priečelia. Dalej
sa už nezistili ani zvyšky tejto omietkovej vrstvy okrem
fragmentu vedl’a posledného malovaného polostlpa
(patří k pol’u so sv. Krištofom), ktorý naznačuje za-
čiatok ďalšej obrazovej plochy.
Celý rozsah maliarskej výzdoby sa nám teda, žial’,
nezachoval. V dnešnej neúplnej podobě sa takto na
priečelí prezentuje jedna scéna z Kristovho podo-
benstva a tri samostatné postavy svätcov, z ktorých
sa dá ikonograficky určit sv. Krištof a sv. Florián.
Podobenstvo o robotníkoch vo vinici tvoří úvodný ob-
raz na 1’avej straně a nemožno vylúčiť, že dějově
pokračovalo v záverečnom nezachovanom poli západ-
nej časti fasády, kde sa pri nároží ponúka možnost
opakovania šířky prvého póla. Tým by aj celá ma-
liarska výzdoba priečelia mala ucelenejšiu symetrickú
kompozíciu s dvoma širokými viacfigurálnymi obrazmi
v úvode a závere, medzi ktorými sa striedali užšie
plochy s okennými otvormi a postavami svätcov.
Přepis podobenstva len v takej to podobě je totiž obsa-
hovo neúplný, chýba mu mravoučný závěr, ktorý mo-
hol vyplynúť len z ďalšej scény. V najstarších zobra-
zeniach sa podobenstvo objavuje v troch scénických
pokračovaniach (najímanie robotníkov, práca vo vi-
nici, vyplácanie mzdy), od neskorého středověku oby-
čajne v dvoch výjavoch (najímanie a vyplácanie).10
V našom případe ide teda len o úvodný obraz, nie
sice v okamihu najímania, ale v pokračovaní deja
príchodom najatých a zobrazením už pracujúcich
robotníkov. Navýše sa tu v odchýlke od bežnej ikono-
grafickej schémy neobjavuje postava hospodára (para-
bola Krista), ktorá by mala figurovat v nezachovanej
scéně vyplácania mzdy (rovnakej tým, čo pracovali
celý deň, i tým, čo pracovali iba hodinu), aby sa
naplnil význam textu evanjelia („tak budú poslední
prvými a prví poslednými“).
Výběr tohto podobenstva pre obrazové maliarske
transformovanie na priečelí najpravdepodobnejšie
súvisí s charakterom zamestnania majiteïa domu;
mohol sa zaoberať vinohradníctvom, ktoré bolo v Bra-
tislavě už v středověku jedným z najdóležitejších
hospodářských odvětví.11 Túto domnienku podporuje
fakt, že scéna je tu samostatným uzavretým výjavom
a prepisom biblického textu. Ikonograficky sa neviaže
k legendárným postavám svätcov v dalších poliach,
ktoré sú posunuté do inej významovej roviny. Vystu-
pujú tu ako nositelia ochrannej moci, připadne aj
v úlohe osobného patrona. Sv. Krištof je podlá středo-
věkých predstáv predovšetkým ochrancom před náhlou
smrťou a nešťastím alebo pohromou; preto sa obja-
Postava sv. Floriána v siedmom poli. Foto M. Smoláková
Postava sv. Floriána v siedmom poli, detail. Foto M. Smoláková
kých sivých tónoch, vybiehajúci z drieku polostípov
pod hlavicami.
Pole s postavou sv. Krištofa je závěrečným zacho-
vaným článkom maliarskej výzdoby priečelia. Dalej
sa už nezistili ani zvyšky tejto omietkovej vrstvy okrem
fragmentu vedl’a posledného malovaného polostlpa
(patří k pol’u so sv. Krištofom), ktorý naznačuje za-
čiatok ďalšej obrazovej plochy.
Celý rozsah maliarskej výzdoby sa nám teda, žial’,
nezachoval. V dnešnej neúplnej podobě sa takto na
priečelí prezentuje jedna scéna z Kristovho podo-
benstva a tri samostatné postavy svätcov, z ktorých
sa dá ikonograficky určit sv. Krištof a sv. Florián.
Podobenstvo o robotníkoch vo vinici tvoří úvodný ob-
raz na 1’avej straně a nemožno vylúčiť, že dějově
pokračovalo v záverečnom nezachovanom poli západ-
nej časti fasády, kde sa pri nároží ponúka možnost
opakovania šířky prvého póla. Tým by aj celá ma-
liarska výzdoba priečelia mala ucelenejšiu symetrickú
kompozíciu s dvoma širokými viacfigurálnymi obrazmi
v úvode a závere, medzi ktorými sa striedali užšie
plochy s okennými otvormi a postavami svätcov.
Přepis podobenstva len v takej to podobě je totiž obsa-
hovo neúplný, chýba mu mravoučný závěr, ktorý mo-
hol vyplynúť len z ďalšej scény. V najstarších zobra-
zeniach sa podobenstvo objavuje v troch scénických
pokračovaniach (najímanie robotníkov, práca vo vi-
nici, vyplácanie mzdy), od neskorého středověku oby-
čajne v dvoch výjavoch (najímanie a vyplácanie).10
V našom případe ide teda len o úvodný obraz, nie
sice v okamihu najímania, ale v pokračovaní deja
príchodom najatých a zobrazením už pracujúcich
robotníkov. Navýše sa tu v odchýlke od bežnej ikono-
grafickej schémy neobjavuje postava hospodára (para-
bola Krista), ktorá by mala figurovat v nezachovanej
scéně vyplácania mzdy (rovnakej tým, čo pracovali
celý deň, i tým, čo pracovali iba hodinu), aby sa
naplnil význam textu evanjelia („tak budú poslední
prvými a prví poslednými“).
Výběr tohto podobenstva pre obrazové maliarske
transformovanie na priečelí najpravdepodobnejšie
súvisí s charakterom zamestnania majiteïa domu;
mohol sa zaoberať vinohradníctvom, ktoré bolo v Bra-
tislavě už v středověku jedným z najdóležitejších
hospodářských odvětví.11 Túto domnienku podporuje
fakt, že scéna je tu samostatným uzavretým výjavom
a prepisom biblického textu. Ikonograficky sa neviaže
k legendárným postavám svätcov v dalších poliach,
ktoré sú posunuté do inej významovej roviny. Vystu-
pujú tu ako nositelia ochrannej moci, připadne aj
v úlohe osobného patrona. Sv. Krištof je podlá středo-
věkých predstáv predovšetkým ochrancom před náhlou
smrťou a nešťastím alebo pohromou; preto sa obja-