Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1982)

118

Cinárske značky bratislavského cechu


Bratislava

OVEROVACIE ZNAČKY:

1. Bratislava, koniec 16. storočia. 2. Bratislava, okolo polovice 17. storočia (Hientze E., Die deutschen Jinngiesser und ihre Marken, Leipzig 1921 ;
I. III. A. IV. Weiner, P., ^innkunst in ungarischen Sammlungen, Budapest, 1971, sporn, okolo roku 1659). 3. Bratislava, druhá polovica 17. storočia.
4. Bratislava, koniec 17. storočia. 5. Pravděpodobně Bratislava, prvá třetina 18. storočia. 6. Bratislava, okolo polovice 18. storočia
ZNAČKY MAJSTROV:

7. Pravděpodobně Gregor Starcklauff st., koniec 16. storočia. 8. Christoph
Böhmer, okolo polovice 17. storočia (Hientze, Weiner, sporn, okolo roku
1659). 9. Bratislavský cinár, pravděpodobně Gregor Starcklauff, druhá
polovica 17. storočia. 10. Gabriel Dietrich, tretia čtvrtina 17. storočia.
11. Gregor Starcklauff ml., posledná čtvrtina 17. storočia. 12. Christoph
Fritsch, začiatok 18. storočia. 13. Pravděpodobně Franz Ignaty Biernpäck
(Piernpäck), prvá třetina 18. storočia. 14. Johann Christoph Teuber,
okolo 18. storočia. 15. Johann Christoph Scheichel, okolo polovice 18.
storočia


s iniciálami výrobců. Istá variabilita sa uplatňovala
iba pri stvárnení kanvíc; znázorňovali totiž rozličné
tvary, resp. typy týchto nádob.
Textívne znaky, pri ktorých pomenovanie štítového
symbolu bolo totožné s menom cinára, v rámci bra-
tislavského cechu sa neuplatnili. Vcimi zriedkavé
boli aj rozličné všeobecné označenia, napr. vyobraze-
nia zvierat, vtákov, rastlín a pod. Dvaja cinári z Bra-
tislavy, Fritsch a Starcklauff, použili vo svojej majstrov-
skej značke přepis meštianskeho znaku — prepichnuté
srdce, resp. kotvu. Banskobystrický cinár Wallisch si
zvolil svoj — pre naše prostredie zriedkavý — meš-
tiansky znak typu kamenárskej značky.9
U cinárov bratislavského cechu sa střetáváme po-
měrně často so značkou, v rámci ktorej sú zjednotené
dve oválné polia majstrovskej a overovacej značky
rámováním ozdobnej kartuše. Je to typ spojenej
značky, ktorá však v tejto podobě neslúžila na tlmo-
čenie žiadnej ďalšej informácie, napr. kvality použí-
vanej suroviny; bola iba výsledkom istého výtvarného
záměru a prezrádzala impulzy moravských, resp.
rakúskych cinárskych centier.
Vročenia, ktoré bývali súčasťou majstrovskej, resp.
spojenej značky, označovali aj u nás rozličné, pre
cinára, resp. pre cech podstatné události. Bývali dátu-

SPOJENÉ ZNAČKY CECHU, MAJSTROV, RESP. KVALITY:

16. Gregor Starcklauff ml., koniec 17. storočia. 17. Ludwig Wilhelm Seydler, začiatok 18. storočia. 18. Franz Ignaty Biernpäck (Piernpäck), začiatok
18. storočia. 19. Franz Ignaty Biernpäck (Piernpäck), začiatok 18. storočia. 20. Johann Bömick, začiatok 18. storočia. 21. Christoph Fritsch, začiatok
18. storočia. 22. Johann Christoph Materna, prvá čtvrtina 18. storočia. 23. Johann Gottlieb Borman, prvá polovica 18. storočia. 24. Bratislavský cinár,
prvá polovica 18. storočia. 25. Johann Christoph Teuber, před polovicou 18. storočia. 26. Johann Christoph Teuber, okolo 18. storočia. 27. Johann
Gottlieb Riedel, druhá polovica 18. storočia. 28. Jýiačka na výrobky z přetaveného cínu, po roku 1770. 29. Joseph Roth, prvá třetina 19. storočia ( Weiner