Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 10
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0142
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
10

jednotlivé stupně architektonickovýtvarného myslenia
v krakovskej oblasti a prirodzene aj na Spiši, O.
Schürer a E. Wiese5 na konci tridsiatych rokov
interpretujú túto skutočnosť z pozícií nacionalistic-
kého výkladu spišského umenia ako „německého“
v jeho celku, chápajúc toto územie a jeho kultúru ako
enklávu „německého ducha“ v našom prostředí.
Je pochopitelné, že takéto tvrdenie — a na ňom
založená koncepcia publikácie obidvoch autorov
Deutsche Kunst in der Zips (1938) —je neopodstat-
něné a zjavne tendenčné. Je prirodzené, že nemeckí
kolonisti si vďaka stykom so saskými a sliezskymi
kultúrnymi okruhmi povolávali do Levoče staviteïov
pravděpodobně z týchto oblastí. Na druhej straně si
třeba uvědomit, že už predtým — v rokoch 1250—
1280 — na Spiši, ale aj v Liptove, v Turci aj v Gemeri
sa tvoří domáca základna ranogotickej architektúry
malých dědinských kostolíkov, akejsi „zíudovenej“
gotiky spojenej bezprostredne s domácím etnikom,
ktorá je dielom miestnych murárov a kamenárov.6
Táto činnost, dodnes zafixovaná v obraze slovenských
dědin v oblastiach kolonizovaných po tatárskom vpá-
de, neraz časovo predchádza aktivitu možných cu-
dzích dielní v mestách a zTudovením výtvarnej
výrazovej řeči má pre vytváranie nasej stavitelskej
tradicie zásadný význam. Toto zludovenie nemožno
vysvětlit iba procesom rustikalizácie dobovej slohovej
formy. Ide o úsilie přetavit ju do podoby zodpoveda-
júcej sociálnej a kultúrnej skutočnosti poddanských
obcí slovenských horských oblastí. Len na samom
Spiši vzniká takto výše dvoch desiatok dědinských
kostolov typologicky totožných s ostatnými spome-
nutými oblasťami a bez akéhokoïvek ohlasu na nor-
mativně zásady významných dobových centier, pó-
sobiacich mimo nášho územia a odovzdávajúcich
preto i našim mestám svoje „slohotvorné“ zásady iba
sprostredkovane a s pochopitelným časovým odstu-
pom.7
Existujú však aj názory, podlá ktorých třeba vý-
chodiská pre pochopenie spišských halových stavieb
hladať — najmä s prihliadnutím na súbežne budo-
vaný halový kostol levočských minoritov — skór
v oblasti podunajskej, najmä rakúskej. Už sama sku-
točnosť, že výtvarné zdroje levočskej architektúry
14. storočia možno hladať na poměrně širokom
priestore, naznačuje, že vlastný typ k hale směrujúcej
dispozície bol v strednej Europe vtedy taký rozšířený
(najmä pri kostoloch žobravých kazatelských řeholí),

že sa mohol principiálně uplatnit hocikde, teda aj
v Levoči, ktorá v dósledku svojich hospodářských
i spoločenských stykov bola schopná absorbovat
mnohé aktuálně impulzy z vyspělých stredísk i die-
lenských okruhov. V strednom Nemecku móžeme
uviesť ako příklad vel’koryso založenej haly kostol
sv. Severa v Erfurte (od roku 1270) s piatimi lodami
a minimálnou hmotou nad medziloďovými arkádo-
vými oblúkmi, dalej priamo zo Saska dóm v Meissene
(založený ako hala na začiatku 14. storočia) a na pode
Sliezska, odovzdávajúceho poznatky dalej na východ,
ako logický medzičlánok hala kostola sv. Kríža vo
Vratislave (presbytérium 1288—1295, výstavba troj-
lodia v rokoch 1320—1350).
Nie je bezvýznamné, že v čase ukončenia výstavby
levočského farského chrámu, t. j. najneskór do roku
1380, v detaile sa objavuje už reagovanie na výdo-
bytky českej architektúry luxemburského obdobia,
keď sa Vratislav stává pre východ po druhý raz spro-
stredkujúcim centrom. Před zakončením výstavby
levočského trojlodia sa v půtkách bočných lodí pod
výbehom rebier a konzolou objavuje náznak tzv.
podložky, typickej pre českú architektům od polovice
14. storočia.
V priebehu 14. storočia sa tak v Levoči realizovali
stavby (od roku 1309 aj kláštor minoritov), ktoré
dokázali receptívnu schopnost nášho prostredia voči
vyspělým architektonickým koncepciám už vtedy,
keď vlastný proces rozvoja gotického umenia na
Slovensku este hïadal spôsob naplnenia objektívnych
spoločenských funkcií vyspělou slohovou normou
a výtvarno-umeleckou formou.
Levočské stavby spolu s farským kostolom v Gelnici
(ktorý sa začal stavať už roku 1275—1280) a neskor-
ším v Spišskej Novej Vsi — pravděpodobně vo vzá-
jomnom úzkom spojení — vytvořili svojou typolo-
gickou osnovou haly ojedinelú skupinu v kontexte
našej architektúry 14. storočia. Potvrdili bohaté
a mnohoznačné kontakty rozvíjajúceho sa města
s centrami strednej Európy aj na poli kultúrnej aktivity,
aj schopnost rýchlejšie a pružnejšie reagovat na
tvořivé impulzy ako iné oblasti a mestá Slovenska.
Potřeba reprezentácie města sa v Levoči saturovala
v podstatě už v 14. storočí; preto sa Levoča, na rozdiel
od miest iných oblastí Slovenska, na riešení progre-
sívnych architektonických úloh v 15. storočí aktivně
nepodiel’ala a ťažisko jej významu v procese rozvoja
neskorej gotiky sa přesunulo skór na pole rezbárske
loading ...