Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 13
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0145
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
13


Levoča, radnica, južný portál, okolo roku 1510. Foto L. Borodáč

chodné Slovensko ccz Dubrovnik a Budín zanechával
stopy aj vo forme takej dispozície, ktorá mala kořene
v tradicii římských tržnic, a preto sa zrejme mohla
stať bezprostredne po Bardejove předlohou aj Levoči.
Nesporná dispozičná a tvaroslovná príbuznosť obi-
dvoch stavieb nevylučuje možnosť činnosti jednej
dielne, ani vzájomné úzké umělecké kontakty stavi-
telov obidvoch podujatí.
Na začiatku 16. storočia sa skončila aj prvá fáza
vývinu levočského obytného domu, ktorý v svojej
dispozícii, hmotovom vývine a tvaroslovnej štruktúre
odrážal životné záujmy a pracovné, obchodno-re-
meselnícke potřeby obyvateïov. Dnes možno sledovať
pozostatky jeho středověkého výzoru ešte v značnom
počte pamiatok, predovšetkým v blokoch okolo
námestia. Kedže aj středověké levočské domy přešli
rozsiahlymi stavebnými úpravami, ktoré do značnej

miery zotreli ich póvodný charakter, možno v mno-
hých prípadoch už len ťažko odkryt ich prvotnú
dispozíciu.
Dnešný středověký základ meštianskych domov nie
je 1'ahké datovať, hoci vieme, že organizácia. prízemia
a podjazdov i zistiteïné časti póvodných priečelí sú
nesporné neskorogotické. Zostáva teda ako doklad
kamenný tvaroslovný článok, najmä portálov a oken-
ných ostení, ktorý nás jednoznačné informuje o době
svojho vzniku, a to přibližné začiatku 16. storočia.
Kedže sme poukázali na značnú kamenársku aktivitu
v tomto období okolo dostavieb farského chrámu
a pri budovaní radnice, možno predpokladať činnosť
týchto majstrov aj na dotvárani meštianskych domov.
Svojou prácou uzavřeli celý takmer dvestoročný
proces formovania gotickej Levoče, aby vo chvíli,
keď pri posledných z nich doznieva tvaroslovná
základňa středověku, ohlásil sa nástup renesančného,
zadal’ len v detaile poznaného architektonického
tvorenia. Túto novů slohovú epochu otvára v Levoči
portál na poschodí domu č. 40 na Mierovom náměstí,
v ktorého doznievajúcej neskorogotickej profilácii sa
objavujú nové renesančné prvky; dátum jeho vzniku
1530 hovoří o začiatkoch éry, v ktorej Levoča prožila
svoju druhů slohovú kulmináciu.
Za svoje osobitné miesto v dějinách nášho středo-
věkého umenia Levoča vďačí intenzívnemu vývinu
od nezvyčajne rýchleho spojenia svojich historických
začiatkov s velkorysým stavebným programom až po
závěr středověku, fixovaný v našom kultúrnom
povědomí jedinečným realistickým prejavom jedného
z najváčších a najosobitejších rezbárov celého gotic-
kého světa — Majstra Pavla. Levoča bola mestom,
ktoré vědělo nájsť priestor pre pohotové zhodnotenie
uměleckých poznatkov doby. Preto bola už v středo-
věku schopná ponúkať mnohé impulzy aj mimo hraníc
vlastných hradieb a v priebehu celej epochy spolu-
vytvárať umělecký obraz širšicho teritoria Slovenska.
loading ...