DOI Artikel:
Kuhn, Ivan: Renesanc̆ná architektúra na Slovensku
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51703#0152
20
6. Bardejov, portál na prvom poschodí radnice, Majster Alexius, 1508
7. Červený Kameň, hrad, 16. storočie, pódorys prízemia, neskoršie přestavby
(M=l:1000)
uplatňovať slovenčina v civilnom a cirkevnom živote
— v písomnostiach je to vlastně čeština s početnými
slovakizmami, ktorá zdomácněla vtedy u nás ako
spisovný jazyk (od roku 1451 záznamy v Žilinskej
knihe, potom aj v iných mestách; Spišské kázně
1479—1480; Matej Korvin píše roku 1483 aj neskór
po česky do Trnavy; zemianstvo koncom 15. storočia
tiež používá v písomných stykoch češtinu atď.).
V mnohých mestách a městečkách, najmä na východ-
nom Slovensku, zakladali sa farské a městské školy.
Na univerzitách v Prahe, Krakove, vo Viedni, ba
i v Bologni študuje značný počet študentov aj zo Slo-
venska. Humanistická vlna podnietená Korvínom sa
prejavila aj založením prvej uhorskej univerzity,
Academie Istropolitany (1465) v Bratislavě Jánom
Vitézom.
Nové kvality sa vyvíjali rýchlejšie a prejavili sa na
Slovensku v poslednej štvrtine 15. a na začiatku
16. storočia zretelnejšie v maliarstve a v sochárstve
ako v neskorogotickej architektúre. Zaujímavý je
tento vývin maliarstva a sochárstva pre náš výklad
aj preto, lebo sa v nich kryštalizujú podobné vlastnosti
ako potom postupné aj v architektúre: tendencia
k racionalizmu, k věcnému, přesnému a logickému
videniu a chápaniu světa; rozšírenie pohïadu, simul-
tánnosť vnímania; schopnost vidieť priestor a v pries-
tore, čo sa často spája s objavením perspektivy a dává
sa oprávněně aj do širších súvislostí — s objavením
priestoru i nových světových priestorov a s rozšířením
znalostí o prírode a svete ako dósledok i předpoklad
ďalšieho spoločenského vývinu, počnúc od ekonomic-
kých momentov po kultúrne.
Nový, prenikavejší pohlad na člověka, zachytenie
jemností jeho výrazu a individuálnej psychiky — a nie
už prevažne typizovaná symbolika — charakterizujú
napr. tri šl’achetné chudobné panny z oltárneho
obrazu v Lúčkach pri Kremnici (1476). Rovnako až
takmer zmyselná sv. Katarina z Banskej Stiavnice
(dřevená plastika, 1506) alebo Navštívenie Panny
Márie od Majstra MS (Martin Salius?, 1506), obraz,
ktorý nie je len kompozíciou v prírode s hlbokým
pohïadom do krajiny, ale predovšetkým aj úžasným
zachytením prchavého okamihu. A najmä obraz
Narodenia Krista (MS, 1506), ktorý tak názorné
zvýrazňuje nové videnie priestoru — dej s konajúcimi
osobami sa odohráva v troch hlbkových rovinách,
v perspektivě — a čoraz viditelnejšiu sekularizáciu
cirkevného umenia prenikaním žánrových scén do
6. Bardejov, portál na prvom poschodí radnice, Majster Alexius, 1508
7. Červený Kameň, hrad, 16. storočie, pódorys prízemia, neskoršie přestavby
(M=l:1000)
uplatňovať slovenčina v civilnom a cirkevnom živote
— v písomnostiach je to vlastně čeština s početnými
slovakizmami, ktorá zdomácněla vtedy u nás ako
spisovný jazyk (od roku 1451 záznamy v Žilinskej
knihe, potom aj v iných mestách; Spišské kázně
1479—1480; Matej Korvin píše roku 1483 aj neskór
po česky do Trnavy; zemianstvo koncom 15. storočia
tiež používá v písomných stykoch češtinu atď.).
V mnohých mestách a městečkách, najmä na východ-
nom Slovensku, zakladali sa farské a městské školy.
Na univerzitách v Prahe, Krakove, vo Viedni, ba
i v Bologni študuje značný počet študentov aj zo Slo-
venska. Humanistická vlna podnietená Korvínom sa
prejavila aj založením prvej uhorskej univerzity,
Academie Istropolitany (1465) v Bratislavě Jánom
Vitézom.
Nové kvality sa vyvíjali rýchlejšie a prejavili sa na
Slovensku v poslednej štvrtine 15. a na začiatku
16. storočia zretelnejšie v maliarstve a v sochárstve
ako v neskorogotickej architektúre. Zaujímavý je
tento vývin maliarstva a sochárstva pre náš výklad
aj preto, lebo sa v nich kryštalizujú podobné vlastnosti
ako potom postupné aj v architektúre: tendencia
k racionalizmu, k věcnému, přesnému a logickému
videniu a chápaniu světa; rozšírenie pohïadu, simul-
tánnosť vnímania; schopnost vidieť priestor a v pries-
tore, čo sa často spája s objavením perspektivy a dává
sa oprávněně aj do širších súvislostí — s objavením
priestoru i nových světových priestorov a s rozšířením
znalostí o prírode a svete ako dósledok i předpoklad
ďalšieho spoločenského vývinu, počnúc od ekonomic-
kých momentov po kultúrne.
Nový, prenikavejší pohlad na člověka, zachytenie
jemností jeho výrazu a individuálnej psychiky — a nie
už prevažne typizovaná symbolika — charakterizujú
napr. tri šl’achetné chudobné panny z oltárneho
obrazu v Lúčkach pri Kremnici (1476). Rovnako až
takmer zmyselná sv. Katarina z Banskej Stiavnice
(dřevená plastika, 1506) alebo Navštívenie Panny
Márie od Majstra MS (Martin Salius?, 1506), obraz,
ktorý nie je len kompozíciou v prírode s hlbokým
pohïadom do krajiny, ale predovšetkým aj úžasným
zachytením prchavého okamihu. A najmä obraz
Narodenia Krista (MS, 1506), ktorý tak názorné
zvýrazňuje nové videnie priestoru — dej s konajúcimi
osobami sa odohráva v troch hlbkových rovinách,
v perspektivě — a čoraz viditelnejšiu sekularizáciu
cirkevného umenia prenikaním žánrových scén do