Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1982)

31

ným mestom Uhorska, Trnava po páde Ostrihomu
od roku 1543 centrom cirkevného života a sídlom
arcibiskupa. Aj z hladiska vývinu architektúry tvořilo
Slovensko relativné samostatnú oblast.
V tomto období sa vývin stavitelstva odohrával
prevažne na fortifikačných stavbách. Podmieňovali
opevňovacie systémy miest, riešenie pevností, hradov
a kaštielov, podnietili stavebná techniku a priniesli
aj dalšie impulzy do civilnej architektúry. Poměrně
dlhú cezúru medzi vznikom prvých renesančných
detailov a článkov na prahu 16. storočia a nástupom
renesančnej architektúry v celej šírke možno vysvětlit
jednak skutočnosťou, že sa převážná část stavitelstva
sústredila predovšetkým na obranné stavby — a na
nich je přechod k renesancii zřetelný —jednak postup-
ným dozrievaním vnútorných predpokladov vlastného
rozvoja renesančnej architektúry.
Už v 15., no najmá v 16. storočí sa začali pod
vplyvom rozvoja dělostřelectva a dalších zmien vo
vojenskom umění prebudúvať staršie hrady a opev-


23. Banská Stiavnica, sien s trámovou povalou v meštianskom dome na
Trojičnom náměstí, č. 50/11, 16. storočie


24. Banská Štiavnica, vyřezávaná hlavica trámu povály v meštianskom
dome na Trojičnom náměstí, č. 50/11, 16. storočie

nenia miest. Rastúca prieraznosť diel a zvyšujúca sa
vzdialenosť ich dostřelu si vynútili jednak zosilniť
hrady (gotické hradby dosahovali u nás hrůbku
okolo 2 m, nové opevňovacie múry, najmá štítové,
stavali sa okolo 4—6 metrov hrubé) a jednak doplnit
opevnenia o dalšie předsunuté obranné pásma, pred-
hradia, druhé hradobné okruhy, parkány a palisády,
ktoré sťažovali, alebo znemožňovali přiblížit sa
dělostřelectvu i pěchotě k hradobným múrom. Postup-
né sa měnila aj forma a velkost bášt; kruhovité