DOI Artikel:
Kuhn, Ivan: Renesanc̆ná architektúra na Slovensku
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51703#0164
32
a podkovovité sa sice este u nás dlho stavali, ale
podstatné sa zváčšovali, aby sa v nich dali umiestniť
kanóny (Bardejov, Hrubá bašta z konca 15. storočia
a pod.). Pribúdajú hranaté a viacuholníkovité bašty,
vhodnejšie z hladiska systému obrany před delostre-
lectvom. Oproti středověkým obranným systémom —
vtedy ešte ich výška znamenala menšiu zranitelnost —
zbavujú sa renesančné systémy vysokých bášt; boli
pridobrými cielmi dělostřelectva. Hradby sa už od
16. storočia stavajú rovné, priamkovité, bašty sa
menia na mohutné bastiony s krátkými úsekmi hra-
dieb ■— cortinami — medzi nimi. Stavajú sa dokladné
opevněné vstupné brány do miest a hradov, barbakány
(Bardejov, Polská brána 1509; Kremnica 1538—1539,
Krupina, Dolná brána 1551 —1552; Prešov, Kežmarok
a pod.). Cimburia strácali význam a nahrádzali sa
rôznymi druhmi bezpečnějších strielní. Znižovala sa
hladina opevnění; ponárali ich, zakopávali do terénu.
Horizontalita, ako jeden z charakteristických znakov
renesančných opevnění, bola tu podmienená obran-
nými momentmi.
Celý rad miest na Slovensku už v 13. a 14. storočí
opevnili kamennými hradbami (Trnava, Košice,
Podolínec, Bratislava v 13. stor., Bardejov, Kežmarok,
Komárno, Levoča, Nitra, Prešov, Skalica ai. v 14.
storočí). V prvej štvrtine 15. storočia budujú dalšie
pásy predhradia v Bardejove, v Bratislavě, v Koši-
ciach, v Levoči a v Prešove. Roku 1484 sa na budovaní
vonkajšieho okruhu hradieb v Košiciach zúčastňujú
významní talianski a dalmatínski stavitelia, medzi
nimi najmä Antonio Solari a Aristotele Fioravanti
z Bologne, ktorí neskoršie pracovali v Moskvě.
Najstarší městský hrad vybudovali v Kremnici
(14. storočie). V Banskej Štiavnici v rokoch 1479 až
1515 prestavujú hradný kostol na gotický a opevňujú
ho, po troch desaťročiach však nedávno postavený
kostol prebudúvajú na štvorkrídlový hrad s dvorom
uprostřed a zosilňujú jeho opevnenie (1546—1551).
Nedaleko Piargskej brány (1554) postavili ako předsu-
nutá pevnost tzv. Nový zámok (1564—1571), v dolnej
časti města opevněný tzv. rubigallovský kaštiel’ a go-
tický špitálsky kostol přestávali na Dolnú bránu
(1574). Opevnili aj nedaleká banská obec Piarg
(Štiavnické Baně). O niečo neskoršie opevňujú podlá
plánov G. Ferrariho Pukanec (1569—1585).
V Banskej Bystrici dokončili opevnenie městského
hradu roku 1512. Tieto městské hrady v stredoslo-
venských banských mestách stavali zrejme aj pod
hrozbou vnútorných baníckych nepokojov. Počas
baníckeho povstania roku 1526 sa Banskobystrický
hrad stal útočišťom mešťanov. Banská Bystricu opev-
ňujú však až v rokoch 1586—1615. Z roku 1589 sa
zachoval náčrt Guilia Ferrariho, hlavného dozorců
nad fortifikačnými stavbami v celej banskej oblasti.
Na náčrte sú naznačené dva varianty opevnenia
města — jeden zahfňa do hradieb celé město, druhý
vylučuje Dolné město; bývali tam predovšetkým
baníci. Uskutočnil sa prvý variant.
Zvolen sa začína provizorně opevňovat roku 1541,
trvalé hradby tu začínajú stavat až v devätdesiatych
rokoch 16. storočia. V rokoch 1541—1548 přestavo-
vali pod vedením Fr. Pozza a G. Speciacasu aj Zvo-
lenský zámok; zvýšili ho o dve poschodia, zdokonalili
vonkajšie opevnenie a na západnej straně vybudovali
velký bastion. Opevnenie královského zámku a města
tvořili povodně oddělené systémy, spojili ich až okolo
roku 1667.
V prvej polovici 16. storočia opevnili aj Filakovo.
Od roku 1544, ked ho dobyli Turci, bolo strediskom
„filakovského sandžaku“. Opevňujú Komárno (1540),
Levice (1544) a na dóležitej ceste k banským mestám
Krupinu (1551—1552), vyhlášená snemom roku 1553
za pohraničnú pevnost. Pri opevňovacích prácach mu-
seli tu bezplatné pracovat nevolníci z viacerých oko-
litých stolíc. Trnava zosilňuje svoje hradby pod
vedením P. Ferraboscu v rokoch 1553—1556; na
hradbách použili aj štítková atiku.
Košice zosilnili svoje opevnenia v pätdesiatych
rokoch 16. storočia a v druhej polovici 16. storočia
vybudovali namiesto siedmich rondelov sedem vel-
kých polygonálnych bastiónov. Práce viedol projek-
tant Nových Zámkov Ottavio Baldigara, ktorý mal
vtedy na starosti aj přestavbu a rozšírenie Spišského
hradu.
Dalšia vlna opevňovacích práč sa v banskej oblasti
začala, ked roku 1576 filakovský beg slubil tureckému
pašovi, že sa zmocní stredoslovenských banských
miest.
Do tohto obranného systému patřili aj osobitné
strážné veže „vartovky“ (Zvolen, Pukanec, Štiav-
nické Bane, Krupina). Zachovala sa len krupinská
vartovka (1564). Viaceré kostolné veže doplnili
25. Levoča, nádvorie meštianskeho domu na náměstí Osloboditel'ov, č. 28, prvá polovica 17. storočia
a podkovovité sa sice este u nás dlho stavali, ale
podstatné sa zváčšovali, aby sa v nich dali umiestniť
kanóny (Bardejov, Hrubá bašta z konca 15. storočia
a pod.). Pribúdajú hranaté a viacuholníkovité bašty,
vhodnejšie z hladiska systému obrany před delostre-
lectvom. Oproti středověkým obranným systémom —
vtedy ešte ich výška znamenala menšiu zranitelnost —
zbavujú sa renesančné systémy vysokých bášt; boli
pridobrými cielmi dělostřelectva. Hradby sa už od
16. storočia stavajú rovné, priamkovité, bašty sa
menia na mohutné bastiony s krátkými úsekmi hra-
dieb ■— cortinami — medzi nimi. Stavajú sa dokladné
opevněné vstupné brány do miest a hradov, barbakány
(Bardejov, Polská brána 1509; Kremnica 1538—1539,
Krupina, Dolná brána 1551 —1552; Prešov, Kežmarok
a pod.). Cimburia strácali význam a nahrádzali sa
rôznymi druhmi bezpečnějších strielní. Znižovala sa
hladina opevnění; ponárali ich, zakopávali do terénu.
Horizontalita, ako jeden z charakteristických znakov
renesančných opevnění, bola tu podmienená obran-
nými momentmi.
Celý rad miest na Slovensku už v 13. a 14. storočí
opevnili kamennými hradbami (Trnava, Košice,
Podolínec, Bratislava v 13. stor., Bardejov, Kežmarok,
Komárno, Levoča, Nitra, Prešov, Skalica ai. v 14.
storočí). V prvej štvrtine 15. storočia budujú dalšie
pásy predhradia v Bardejove, v Bratislavě, v Koši-
ciach, v Levoči a v Prešove. Roku 1484 sa na budovaní
vonkajšieho okruhu hradieb v Košiciach zúčastňujú
významní talianski a dalmatínski stavitelia, medzi
nimi najmä Antonio Solari a Aristotele Fioravanti
z Bologne, ktorí neskoršie pracovali v Moskvě.
Najstarší městský hrad vybudovali v Kremnici
(14. storočie). V Banskej Štiavnici v rokoch 1479 až
1515 prestavujú hradný kostol na gotický a opevňujú
ho, po troch desaťročiach však nedávno postavený
kostol prebudúvajú na štvorkrídlový hrad s dvorom
uprostřed a zosilňujú jeho opevnenie (1546—1551).
Nedaleko Piargskej brány (1554) postavili ako předsu-
nutá pevnost tzv. Nový zámok (1564—1571), v dolnej
časti města opevněný tzv. rubigallovský kaštiel’ a go-
tický špitálsky kostol přestávali na Dolnú bránu
(1574). Opevnili aj nedaleká banská obec Piarg
(Štiavnické Baně). O niečo neskoršie opevňujú podlá
plánov G. Ferrariho Pukanec (1569—1585).
V Banskej Bystrici dokončili opevnenie městského
hradu roku 1512. Tieto městské hrady v stredoslo-
venských banských mestách stavali zrejme aj pod
hrozbou vnútorných baníckych nepokojov. Počas
baníckeho povstania roku 1526 sa Banskobystrický
hrad stal útočišťom mešťanov. Banská Bystricu opev-
ňujú však až v rokoch 1586—1615. Z roku 1589 sa
zachoval náčrt Guilia Ferrariho, hlavného dozorců
nad fortifikačnými stavbami v celej banskej oblasti.
Na náčrte sú naznačené dva varianty opevnenia
města — jeden zahfňa do hradieb celé město, druhý
vylučuje Dolné město; bývali tam predovšetkým
baníci. Uskutočnil sa prvý variant.
Zvolen sa začína provizorně opevňovat roku 1541,
trvalé hradby tu začínajú stavat až v devätdesiatych
rokoch 16. storočia. V rokoch 1541—1548 přestavo-
vali pod vedením Fr. Pozza a G. Speciacasu aj Zvo-
lenský zámok; zvýšili ho o dve poschodia, zdokonalili
vonkajšie opevnenie a na západnej straně vybudovali
velký bastion. Opevnenie královského zámku a města
tvořili povodně oddělené systémy, spojili ich až okolo
roku 1667.
V prvej polovici 16. storočia opevnili aj Filakovo.
Od roku 1544, ked ho dobyli Turci, bolo strediskom
„filakovského sandžaku“. Opevňujú Komárno (1540),
Levice (1544) a na dóležitej ceste k banským mestám
Krupinu (1551—1552), vyhlášená snemom roku 1553
za pohraničnú pevnost. Pri opevňovacích prácach mu-
seli tu bezplatné pracovat nevolníci z viacerých oko-
litých stolíc. Trnava zosilňuje svoje hradby pod
vedením P. Ferraboscu v rokoch 1553—1556; na
hradbách použili aj štítková atiku.
Košice zosilnili svoje opevnenia v pätdesiatych
rokoch 16. storočia a v druhej polovici 16. storočia
vybudovali namiesto siedmich rondelov sedem vel-
kých polygonálnych bastiónov. Práce viedol projek-
tant Nových Zámkov Ottavio Baldigara, ktorý mal
vtedy na starosti aj přestavbu a rozšírenie Spišského
hradu.
Dalšia vlna opevňovacích práč sa v banskej oblasti
začala, ked roku 1576 filakovský beg slubil tureckému
pašovi, že sa zmocní stredoslovenských banských
miest.
Do tohto obranného systému patřili aj osobitné
strážné veže „vartovky“ (Zvolen, Pukanec, Štiav-
nické Bane, Krupina). Zachovala sa len krupinská
vartovka (1564). Viaceré kostolné veže doplnili
25. Levoča, nádvorie meštianskeho domu na náměstí Osloboditel'ov, č. 28, prvá polovica 17. storočia