Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 36
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0168
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
36

porážke před Viedňou (1683) sa habsburské vojská
rýchlo zmocnili Ostrihomu (1685), Nových Zámkov
(1686), Budína (1688). Karlovacký mier (1699)
potvrdil toto oslobodenie Uhorska a satmársky mier
(1711) ukončil aj posledně stavovské povstanie uhor-
skej šlachty. Habsburgovci ovládli celé Uhorsko.
Po tureckých vojnách sa skončilo intenzívně forti-
fikačné staviteTstvo. Za dve storočia sa v ňom odohrali
velké premeny, architektonické múzy ,,inter armas“
tu nemlčali; od starších a novších talianskych systé-
mov, cez holandské a nemecké sa došlo v druhej
polovici 17. storočia až k pokročilým francúzskym.
Nové opevněné mestá a pevnosti stelesňovali typické
renesančně ideály — platónsku estetiku dokonalých
tvarov spájali s vojenskými zásadami obrany (Nové
Zámky, Vráble, Kollárovo, Leopoldov a i.). So
změnami fortifikačných šystémov sa odohrávali aj
premeny celkových foriem a architektonických de-
tailov. Na hradoch sa pri ich přestavbách velmi včas,
okolo polovice 16. storočia a v jeho druhej polovici,
objavujú oblúčikové atiky (Trenčín, Lietava, Devin,
Beckov, Nitra, Lubovňa), portály, okná přechodného
štýlu i typicky renesančná sgrafitová výzdoba atd.
Rovnako sa na fortifikačných stavbách nadobudli
velké skúsenosti stavebnotechnické a organizačně.
Ako výrazné ovplyvňovali obranné momenty celú
našu renesančnú architektúru, vidieť najmä na motive
atik, ktoré sa používali v celom civilnom stavitelstve,
ba aj na stavbách kostolov a zvoníc.
Všestranný rozvoj architektúry sa v 16. a 1 7. storočí
odohrával najmä v našich mestách. Napriek ich
relatívnej hospodárskej stagnácii7 dozreli v nich
postupné vnútorné podmienky pre samostatný vývin
renesančnej architektúry, osobitý trvalým zopätim
nových renesančných princípov so živými domácími
středověkými stavebnými tradíciami.
Rýchlo vznikali početné osobité diela zrelej renesan-
cie — meštianske domy, radnice, kaštiele, dokonalé
opevňovacie stavby a na konci 16. a začiatkom 17.
storočia aj prvé charakteristické zvonice a kostolné
veže završené tvarové bohatými štítkovými atikami.
Kontinuita a pregnantnosť tohto vývinu hovoří
o tvořivých vnútorných silách, bez ktorých by nebol
vznikol súvislý, logicky sklbený prúd.
Přibližné do začiatku druhej třetiny 17- storočia
trvá u nás toto prvé obdobie, vyznačujúce sa viditel-

nou tendenciou k racionálnym a prehladným dispo-
zíciám so striedmou výzdobou, k jasným a lahko
pochopitelným proporciám hmôt a priestorov.
V istom zmysle bola naša renesančná architektúra
spátá s bojovou reformáciou, tak ako neskór baroková
s protireformáciou a habsburskou centralizáciou. Na
rozdiel od vývinu v českých krajinách nepodařilo sa
však Habsburgovcom podrobit si Slovensko tak
rýchlo a jednoznačné ako české krajiny; vzhladom na
vojnu s Turkami a odboj uhorskej šlachty boli tu
nútení taktizovať a postupovat miernejšie. Na Slo-
vensku nebolo Bielej hory, ani obdobia „temna“
po nej v takej sile ako v Cechách, a reformácia si tu
zachovala, najmä v mestách, isté pozície.
Ako v Cechách a na Moravě v mnohých prípadoch
baroková architektúra dodnes výrazné značí historický
obraz miest a krajiny, tak je to aj na Slovensku často
s renesančnou architektúrou.
V druhom období, ktoré přetrvává až do posled-
ných desaíročí 17. storočia, zretel’ne sa uvolnujú ra-
cionálně tendencie, ucelenost a vnútorná logika
renesančnej architektúry predchádzajúcej etapy na
prospěch zložitejšej a malebnejšej škály vzťahov,
obohacuje sa jej tvaroslovie a výzdoba, prelínajúc
sa s barokovými formami a princípmi.
Výraznejšie oblasti renesančnej architektúry boli
jednak na strednom Slovensku, v banských mestách,
a najmä na východnom Slovensku, kde renesancia
dospěla k celkom osobitému prejavu, formálně cha-
rakterizovanému spomínanými štítkovými atikami8
(kaštiele, zvonice, kostolné veže, meštianske domy).
Východoslovenská renesancia úzko súvisela s re-
nesanciou južného Polska s centrom v Krakove. Hoci
patriciát váčšiny středověkých miest na Slovensku bol
z niekdajších německých kolonistův, ich architektúra
sa neponášala na severskú, nemeckú renesanciu, ale
mala vlastný charakter a vela črt, ktoré ju spájali
aj s renesanciou južných, stredomorských oblastí.9
Spojenie s južným Poiskom bolo posilněné aj tým, že
v rokoch 1412—1772 bolo 13 spišských miest daných
do zálohu Polsku, medzi nimi Poprad a mestečká
v jeho okolí, Spišská Nová Ves, Spišská Bělá, Spišské
Vlachy a Spišské Podhradie. Rovnako nachádzame,
najmä na západnom Slovensku, súvislosti s vývinom
architektúry v Podunajsku, v Rakúsku, i na Moravě
a v Čechách.

27. Banská Stiavnica, arkier tzv. bellházyovského domu na Volgogradskej ul., č. 22, 1616 ►
loading ...