Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1982)

36

porážke před Viedňou (1683) sa habsburské vojská
rýchlo zmocnili Ostrihomu (1685), Nových Zámkov
(1686), Budína (1688). Karlovacký mier (1699)
potvrdil toto oslobodenie Uhorska a satmársky mier
(1711) ukončil aj posledně stavovské povstanie uhor-
skej šlachty. Habsburgovci ovládli celé Uhorsko.
Po tureckých vojnách sa skončilo intenzívně forti-
fikačné staviteTstvo. Za dve storočia sa v ňom odohrali
velké premeny, architektonické múzy ,,inter armas“
tu nemlčali; od starších a novších talianskych systé-
mov, cez holandské a nemecké sa došlo v druhej
polovici 17. storočia až k pokročilým francúzskym.
Nové opevněné mestá a pevnosti stelesňovali typické
renesančně ideály — platónsku estetiku dokonalých
tvarov spájali s vojenskými zásadami obrany (Nové
Zámky, Vráble, Kollárovo, Leopoldov a i.). So
změnami fortifikačných šystémov sa odohrávali aj
premeny celkových foriem a architektonických de-
tailov. Na hradoch sa pri ich přestavbách velmi včas,
okolo polovice 16. storočia a v jeho druhej polovici,
objavujú oblúčikové atiky (Trenčín, Lietava, Devin,
Beckov, Nitra, Lubovňa), portály, okná přechodného
štýlu i typicky renesančná sgrafitová výzdoba atd.
Rovnako sa na fortifikačných stavbách nadobudli
velké skúsenosti stavebnotechnické a organizačně.
Ako výrazné ovplyvňovali obranné momenty celú
našu renesančnú architektúru, vidieť najmä na motive
atik, ktoré sa používali v celom civilnom stavitelstve,
ba aj na stavbách kostolov a zvoníc.
Všestranný rozvoj architektúry sa v 16. a 1 7. storočí
odohrával najmä v našich mestách. Napriek ich
relatívnej hospodárskej stagnácii7 dozreli v nich
postupné vnútorné podmienky pre samostatný vývin
renesančnej architektúry, osobitý trvalým zopätim
nových renesančných princípov so živými domácími
středověkými stavebnými tradíciami.
Rýchlo vznikali početné osobité diela zrelej renesan-
cie — meštianske domy, radnice, kaštiele, dokonalé
opevňovacie stavby a na konci 16. a začiatkom 17.
storočia aj prvé charakteristické zvonice a kostolné
veže završené tvarové bohatými štítkovými atikami.
Kontinuita a pregnantnosť tohto vývinu hovoří
o tvořivých vnútorných silách, bez ktorých by nebol
vznikol súvislý, logicky sklbený prúd.
Přibližné do začiatku druhej třetiny 17- storočia
trvá u nás toto prvé obdobie, vyznačujúce sa viditel-

nou tendenciou k racionálnym a prehladným dispo-
zíciám so striedmou výzdobou, k jasným a lahko
pochopitelným proporciám hmôt a priestorov.
V istom zmysle bola naša renesančná architektúra
spátá s bojovou reformáciou, tak ako neskór baroková
s protireformáciou a habsburskou centralizáciou. Na
rozdiel od vývinu v českých krajinách nepodařilo sa
však Habsburgovcom podrobit si Slovensko tak
rýchlo a jednoznačné ako české krajiny; vzhladom na
vojnu s Turkami a odboj uhorskej šlachty boli tu
nútení taktizovať a postupovat miernejšie. Na Slo-
vensku nebolo Bielej hory, ani obdobia „temna“
po nej v takej sile ako v Cechách, a reformácia si tu
zachovala, najmä v mestách, isté pozície.
Ako v Cechách a na Moravě v mnohých prípadoch
baroková architektúra dodnes výrazné značí historický
obraz miest a krajiny, tak je to aj na Slovensku často
s renesančnou architektúrou.
V druhom období, ktoré přetrvává až do posled-
ných desaíročí 17. storočia, zretel’ne sa uvolnujú ra-
cionálně tendencie, ucelenost a vnútorná logika
renesančnej architektúry predchádzajúcej etapy na
prospěch zložitejšej a malebnejšej škály vzťahov,
obohacuje sa jej tvaroslovie a výzdoba, prelínajúc
sa s barokovými formami a princípmi.
Výraznejšie oblasti renesančnej architektúry boli
jednak na strednom Slovensku, v banských mestách,
a najmä na východnom Slovensku, kde renesancia
dospěla k celkom osobitému prejavu, formálně cha-
rakterizovanému spomínanými štítkovými atikami8
(kaštiele, zvonice, kostolné veže, meštianske domy).
Východoslovenská renesancia úzko súvisela s re-
nesanciou južného Polska s centrom v Krakove. Hoci
patriciát váčšiny středověkých miest na Slovensku bol
z niekdajších německých kolonistův, ich architektúra
sa neponášala na severskú, nemeckú renesanciu, ale
mala vlastný charakter a vela črt, ktoré ju spájali
aj s renesanciou južných, stredomorských oblastí.9
Spojenie s južným Poiskom bolo posilněné aj tým, že
v rokoch 1412—1772 bolo 13 spišských miest daných
do zálohu Polsku, medzi nimi Poprad a mestečká
v jeho okolí, Spišská Nová Ves, Spišská Bělá, Spišské
Vlachy a Spišské Podhradie. Rovnako nachádzame,
najmä na západnom Slovensku, súvislosti s vývinom
architektúry v Podunajsku, v Rakúsku, i na Moravě
a v Čechách.

27. Banská Stiavnica, arkier tzv. bellházyovského domu na Volgogradskej ul., č. 22, 1616 ►