48


38. Svinia, veza kostola, 1628

v Banskej Štiavnici napr. Agricola vo svojej práci
De re metallica z roku 1553). V Levoči postavili roku
1553 tržnicu na sukno, kožený tovar a pod.
V stredoslovenských banských mestách sa vyvinul
osobitný typ městského hradu, samostatné opevněného
priestoru v rámci města (Kremnica, Banská Bystrica,
Banská Stiavnica, menej dokonalé městské hrady boli
aj v Eubietovej, v Krupine, v Pukanci, v Novej
Bani).
Niektoré mestá mali radnice už z 15. storočia
a staršie (Bratislava, Kremnica, Rimavská Sobota,
Banská Stiavnica atď.), vačší počet radnic vybudovali
alebo poprestavovali renesančně, zváčša po požiaroch
v 16. storočí (Bardejov, Bratislava, Trnava, Košice,
Kežmarok, Levoča, Skalica atď.).
Tri najvýraznejšie radnice na Slovensku, ktoré
vznikli přestavbami v polovici 16. storočia — v Ban-
skej Bystrici, v Bratislavě a v Levoči — charakterizuje
renesančná arkádová loggia.
Banskobystrická radnica, přestávaná po požiari

v rokoch 1564—1565, bola súčasťou městského hradu;
má na poschodí z troch stráň otvorenú arkádová
chodbu. Povodně bola budova ukončená atikou, ako
ukazuje veduta Jána Willenberga z konca 16. sto-
ročia.11 Aj staršia kremnická radnica bola vstávaná
do rámca opevněného městského hradu.
Levočská radnicu, stojacu uprostřed pravidelného
obdížnikovitého námestia, nedaleko farského kostola
a pri zvonici (1656), přestávali tiež po viacerých
požiaroch, najprv v rokoch 1550—1552 a na prvom
poschodí v rokoch 1599—1615. Na přízemí má z dvoch
stráň arkádové podlubie a na poschodí západného
priečelia po celej jeho šírke arkádová loggiu. Rovno-
měrný rytmus lahkých oblákov zdórazňuje pokojný
horizontálny ráz budovy. Velká predsieň na prvom
poschodí, zaklenutá na tri středné štípy, má hviezdi-
cová štuková klenbu. Koncom 19. storočia nadstavené
arkiere druhého poschodia, převzaté eklekticky zo
severskej, nemeckej renesancie, nevhodné rušia póvod-
ný ráz radnice.
K bratislavské) radnici, ktorá postupné vznikla
z viacerých středověkých meštianskych domov v ulič-
nej zástavbě na čele námestia, přistávali v rokoch
1573—1581 na jednej straně dvora poschodová
arkádová loggiu završená atikovým márom (Barto-
loměj z Wolfsthalu).
Kostoly nepatria medzi stavby charakteristické pre
vývin našej renesančnej architektáry. Potřeba kostolov
bola vo velkej miere krytá ich predchádzajácou
systematickou výstavbou, a tak sa v 16. a 17. storočí
nové kostoly stavali poměrně málo, váčšinou išlo iba
o přestavby a ápravy. Pri týchto přestavbách, ale aj
pri výstavbě nových kostolov sa viditelné zachovávali
gotické tradicie, najmá na klenbách vnátorných pries-
torov. Vytvárali ich buď křížovými hrebienkovými,
alebo valenými klenbami s lunetami. Křížová klenba
bez rebier vyláčila kamenársku prácu a robila sa
poměrně jednoducho z tehál. Ciastočne sa změnila aj
dekorácia kostolov a pribudli niektoré detaily (portály,
kazatelnice atď.). Niektoré dědinské kostoly májá
v lodi rovné dřevené povály.
Renesančné křížové klenby alebo valené klenby
s lunetami sa odlišujá od gotických najmá tým, že sá
už bez rebier, iba na stykoch, na hranách, jednotlivých
častí klenby bývajá v omietke alebo v štuke vytiahnuté
ozdobné hrebienky ako vizuálně pozostatky rebier.
Stráca sa gotická výška klenieb, priestory sa rozkla-
dajá váčšmi do šířky, májá charakter hál. Táto ten-