Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1982)

55


46. Strážky, kaštiel, 1570—1590

plné sa tu může uplatnit; plasticita ich hmoty. Vidi-
telné rozvíjajú nové priestorové ponímanie architek-
túry a renesanciou preferované kompozičně princi-
py — ucelenost a ukončenosť stavebného diela, sy-
metriu, prevládajúcu horizontalitu stavebnej hmoty,
vyvažovaní! vertikálnymi akcentmi a pod.
Nové architektonické kvality kastieïov boli dósled-
kom nových podmienok a požiadaviek. Súviseli, ako
sme už rozviedli v časti o fortifikačnom staviteïstve,
predovšetkým so změnou spósobu vedenia vojny.
V stredveku mali rozhodujúcu vojenskú úlohu obrně-
ní „ťažkoodenci“, rytieri S rozvojom střelných
zbraní, a osobitne dělostřelectva, aj s rozvojom pě-
choty — tohto typicky plebejského, meštianskeho, ale
aj žoldnierskeho vojska — nozačala šlachta postupné
strácať iba svoju vojenskú prioritu, ale na význame

strácali aj jej sídla, středověké hrady. Feudální šlach-
tici vyvodzovali z týchto zmien celkom logické
konzekvencie ; stahovali sa z hradov do rovinných
kastieïov uprostřed svojich pozemkov a do miest,
začínali podnikat, obchodovat, robit vojenské kariéry
v nových podmienkach, alebo vefkú politiku pri
dvore. To všetko prinášalo aj mnohé změny v spósobe
ich života.14
Opevněné rovinné kaštiele sa stavali na Slovensku
poměrně dlho do 17. storočia, iste aj v důsledku ne-
ustálých tureckých útokov. Stará sieť oporných bodov
feudálnej moci v krajině — šTachtické a královské
hrady, kláštory — doplnila sa o hustú sieť kastieïov.
No obranyschopnost váčšiny renesančných kastieïov,
aj keď ich este často opevnili a obohnali aj vodnými
priekopami, bola už obmedzená a čoraz druhora-