Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 61
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0193
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
61


57. Necpaly, ka.stiel, 1673

radou. Renesančná architektúra od polovice 16. sto-
ročia a v 17. storočí vychádzala u nás z prostredia,
ktoré bolo vnútorne na tento vývin připravené; bez
toho by nebol býval možný taký široký prúd osobi-
tých a přitom vzájomne si příbuzných stavieb.
Naša renesančná architektúra sa mohla zdát
nedokonalou a menej cennou, ak sme ju mechanicky
hodnotili iba podlá metra klasickcj talianskej renesan-
cie. Poznat našu renesanciu předpokládá naučit sa
vidi et právě jej osobitosti,17 a nielen porovnávat
detaily a časti so známými vzormi.
Nejde o preceňovanie a idealizovanie renesancie
na Slovensku. Vieme, že to u nás nebolo obdobie
všeobecného rozkvetu, ba naopak, nového utuženia
feudalizmu, stagnácie aj úpadku hospodářského a vel-
mi pomalého napredovania spoločenského života.
Aj hodnotenie talianskeho humanizmu a renesancie
sa změnilo. Antonio Gramsci,18 před ním Francesco

de Sanctis19 a další talianski vědci neúprosné poukázali
na tienisté stránky talianskej renesancie, a ich súdy sú
velmi tvrdé. Ich hodnotenie vychádza z nedostatkov
spoločenského vývinu v Taliansku, no platí v mnohom
aj o renesančnej kultúre a architektům — poukazuje
na jej čoraz váčšiu skostnatenosť, neživost, nedemokra-
tickosť a manieru.
Burckhardtovo hodnotenie z roku 1860 bolo, podlá
Gramsciho,podmienené aj potřebami vo vtedajšom
nejednotnom a rozbitom Nemecku a jeho Kultura
renesancie je německým neobjektívnym, idealizujú-
cim výkladom o Taliansku. Idea o renesančnom
nadčlověku silné ovplyvnila Nietzcheho a neskôr ešte
reakčnejšie myšlienky.
Aj naša renesancia je plná protiřečení a dvojakostí,
a nebola takým ideálnym humanitsickým prelomom
do novověku, ako sa kedysi předpokládalo.
Pravdaže, ani tendencia zotrieť všetky pozitivně
loading ...