Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 64
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0196
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
64

Bardejovský reformátor Wolfgang Seh ustel (1531) označoval
kultové umělecké předměty za „opičie hračkárstvo“ (Affespil
mit . . . Pildern . . .). A ncpriatelstvo anabaptistov voči umeniu
bolo súčasťou ich zarytého odporu voči kultúre vóbec (pozři
JANKOVIČ, V.: K otázke zachovania středověkých pamiatok
na Spiši a v Šariši v 16. storočí. Památková péče, 1965, č. 2).
Reformácia zapříčinila u nás priamo i nepriamo skazu mnohých
výtvarných pamiatok a odpor reformácie voči výtvarnému ume-
niu, v 16., ale aj v 17. storočí viditelné podviazal jeho vývin.
Dlhé spory o právě používat’ umělecké diela v kostoloch v refor-
mačnom tábore viedli osvietení slovenskí humanisti G. Horváth-
-Stančič, Eliáš Láni a i. s kalvínmi a „kryptokalvínmi“, ktorí
zničili značný počet středověkých oltárnych obrazov, sôch a pod.
Chrániac a ukrývajúc tieto diela v kaštieli v Strážkach, G. Hor-
váth-Stančič azda nevdojak založil u nás prvú umeleckú galériu.
Rcnesancia ani v Taliansku nebola protináboženská, iba anti-
klerikálna, antischolastická a neasketická, no nie neveriaca.
Středověké náboženské myslcnie bolo časové ešte také blízké,
také vžité, že sa aj všetky myšlienky, či politické, filozofické,
vcdecké, vyjadřovali v náboženských formách a terminologii.
Aj sociálně revolty sa odohrávali vo formách náboženských
vzbúr a prelínali sa s nimi — reformácia, sektárstvo a kacířstvo.
Ba aj prvé kroky k sekularizácii Európy v rencsancii boli oblečené
do týchto foriem. Renesančná i reformačná morálka zodpovedala
duchu rodiaceho sa kapitalizmu, duchu Šetrnosti, hospodárnosti.
Štědrost’, radodajnosť je středověká cnosť, adekvátna naturálnemu
hospodárstvu. Šetrnost’ až skúposť, hromadenie majetku, kapitálu
sa začína až v tomto období. ,,Prosperita je viditelná odměna za
bohumilé, solidné vedenie obchodu“ (Alberti); aj religiozita je tu
vypočítaná na obchod. Reformácia sa už aj pre tento svoj postoj
prihovárala predovŠetkým meštianstvu a šlachtě. Pre ťažkú
situáciu nevolného rolnictva pochopenie nemala — známy je
Lutherov surový postoj k rolnickým revolučným hnutiam.ktorým
si získal podporu šlachty i meštianstva.
Peniazc sa stávajú poslednou inštanciou. Puto spájajúcc teraz
1’udí je platit’ hotovými (Lujo Brentano). Slovenský humanista
Martin Rakovský takto hovoří o Tudskej aktivitě a bohatstve:
,,Činnost’ je totižto matkou cností a čokofvek robíš, vŠetko sa
peniazmi deje; nemáš ich? Nemáš dost’ sil! Bohatstvo často sa
pokládá za ruky, za křídla cnosti; túto kto nemá, ten nemóže
nikomu dobrý byť . . .“
(RAKOVSKÝ, M.: De partibus rei publicae et causis mutatio-
num regnorum — O rozvrstvení obyvatelstva a příčinách štát-
nych prevratov — Viedcň 1560. Citované podlá MIŠIANIK, J.:
Antológia staršej slovenskej literatúry, Bratislava 1964, prekl.
z lat. M. Okál.)
Rozbory spoločnosti v období rcnesancie a reformácie, najma
v dielach: DILTHEY, W.: Weltanschaung und Analyse des
Menschen seit der Renaissance und Reformation, Leipzig —
Berlin 1914. HAUSER, A. : Sozialgeschichte der Kunst und
Literatur, I, München 1953. MARTIN, A. ; v. : Soziologie der
Renaissance, Stuttgart 1932. MARX, K., ENGELS, F. : O umění
a literatúre, Bratislava 1954. WALSER, E. : Gesammelte Studien
zur Geistesgeschichte der Renaissance, Basel 1932. WEBER, M. :
Grundriss der Sozialökonomie, III. Abt., Wirtschaft und Gesell-
schaft, Tübingen 1927.
13 Súčasná veda o architektúre venuje anonymným a ludovým
stavbám čoraz váčšiu pozornost’. Napr. MOHOLY-NAGY, S.:
Native Genius in anonymous Architecture, New York 1957;
RUDOFSKY, B. : Architecture without Architects, New York
1965, katalog výstavy Múzea moderného umenia v New Yorku
na tému anonymnej architektúry vo svete, na ktorej boli aj viaceré
exponáty z Československa. Výstava bola v marci 1971 v Bra-
tislavě v sieni D. J urkoviča. B. Rudofsky v úvode citovanej práce
presne vystihuje tieto názorové změny: ,,Dějiny architektúry
písané a prednášané v západnom svete sa nikdy nezaujímají! o viac
ako niekolko vybraných kultúr. Priestorove zahřňajú len malú
časť světa — Európu, pásy Egypta, Anatóliu, a dalej len o málo
viac, ako bolo známe v 2. storočí před naším letopočtom.
Ostatně, ako vieme, pokřivená je aj sociálna stránka historie
architektúry. Zaznamenává sa len o málo viac, ako to, kto je
kto z týchto architektov, ktorí vyjádřili moc a bohatstvo. Je to

analógia budov pre privilegovaných — domov najróznejších
bohov, kniežat obchodu a rodových kniežat, bez akejkofvek
zmienky o obydlí drobných Indi . . .“
Historici ,,kladů doraz výlučné na úlohu architekta a jeho
patrónov a zamlčujú talent a výsledky anonymných stavitelov.
Krása tejto architektúry bola dlho považovaná za dielo náhody,
ale dnes už sme schopní rozoznať ju ako výsledok vzácné vytří-
beného zmyslu pre riešenie praktických problémov. Tvary domov,
tradované niekedy po stovky generácií, sa preto zdajú nekonečno
cenné, rovnako ako podobné vzniknuté tvary nástrojov“. . .
(RUDOFSKY, B.: c. d.).
14 Šlachta, najmä středná a nižŠia, hrala vo vývine humanizmu
a renesancie u nás vážnu úlohu. Spomcdzi príslušníkov nižšej
a strednej šlachty bolo relativné najviac vzdelancov, spočiatku
písúcich po latinsky a postupné i po slovenský. Mnohí šlachtici
študovali na zahraničných humanistických alebo reformačných
univerzitách, ale aj u nás zakladali šlachtické školy (rodina
Mariassyovcov v Markušovciach, Berzeviczyovcov v Brczovici
nad Torysou, Perényovcov vo Vclkom Šariši; Ramus de Gary
založil v Toporci osobitnú školu pre Šlachticov, vznikla akadémia
G. Horvátha-Stančiča v Strážkach, Thurzova škola v Bytči
atď.), ktorých úroveň bola v niektorých prípadoch vyššia ako
úroveň městských škol.
Vačšina protihabsburskej šlachty v 16. storočí přijala refor-
máciu. No v pozadí nadšenia za novů vieru bola nádej na získanie
cirkevných majetkov. V prvej polovici 17. storočia kardinál
Pázmany dosiahol politikou slubov a rozdávania pozemkov
přestup celého radu bohatých šlachtických rodin spät’ na katoli-
cizmus (niektorí členovia Thurzovcov a Rákocziovcov, Révayov-
ci, Drugethovci atd1.). „Renesancia bola tvrdá a triezva, věcná
a neromantická, tým sa od neskorého středověku nelišila“ (HAU-
SER, A.: Sozialgeschichte der Kunst und Literatur, I, München
1953).
Triezvo třeba hodnotit’ aj protihabsburské povstania uhorskej
šlachty v 17. storočí; ich vlastenectvo bolo celkom egocentrické,
išlo v nich predovŠetkým o majetkové otázky, o cirkevné statky,
o zachovanic feudálnych privilégií, a vóbec nie o změnu posta-
venia nevolných rolníkov, hoci aj rolníci v niektorých prípadoch
tieto povstania podporovali. Představa, že by rolníci boli mali
mať váčšie práva, bola pre prevažnú váčšinu šlachty nepřijatelná
(azda okrem úvah Fraňa II. Rákocziho už na prahu 18. storočia).
Existencia Šlachty závisela od feudalizmu s poddaným rolnictvom
ako prvým jeho predpokladom.
Niektoré šlachtické rody, spolu s najbohatšími meštianskymi,
vyvinuli sa aj u nás na typické renesančné „kniežatá“. Typ;cké
bolo u njch spojenie politiky a podnikania, medzinárodné väzby
(napr. Thurzovci, v spojení s Fuggerovcami, začali v banskom
podnikaní, obchode a peňažníctve s póžičkami královi a postupné
získali najvýznamnejšie funkcie v štátnej a cirkevnej správě).
Podnikat’ začína aj „prvý feudál“, habsburský štát (prevzatie
stredoslovenských bani). Výstižný obraz rozvrstvenia a názorov
spoločnosti, najmä jej Šlach tickej časti, na Slovensku začiatkom
17. storočia bez idealizácie a romantizmu podal v našej literatúre
NÁDAŠI-JÉGÉ, L. v románe Adam Šangala (1923).
15 RICHTER, Jean Paul: Literary Works of Leonardo da
Vinci, London 1883.
16 Ak skúmame spoločné základné principy charakterizujúce
renesančnú architektům v róznych oblastiach Európy a nezosta-
neme iba při porovnávaní detailov a jednotlivých foriem, zistímc
vela spoločných črt v klasickej talianskej renesancii a v renesančnej
architektúre Slovenska. Rudolf Wittkower, analyzujúc estetické
a kompozičné principy talianskej renesancie na základe početných
rozborov diel, zdórazňuje jej záfubu prehfadných foriem a jedno-
duchých kompozičných zásad. Rozoberá sice len sakrálně stavby,
zastávajúc názor, že představujú vrchol pyramidy v hierarchii
architektúry, no niektoré jeho zistenia majú všeobecnejšiu plat-
nost’. Například obfuba kruhu a štvorca v renesančnej architektúre
(Palladio, opakujúc platónské myšlienky: „NajkrajŠie a najpravi-
delnejšie formy sú kruh a .štvorec“). Dóležitosť architektonickej
formy adekvátnej životným prejavom doby vyplývá i z myšlienky
Lucu Paccioliho, „že bohoslužby sú málo plodné, ak kostol nie je
postavený v správných proporciách“.
loading ...